Čís. 5290.

Predpokladom pre uplatňovanie zmätku podl'a § 385, čís. 2 tr. p. je, že neboly zachované hranice pri dovolenom zmiernení trestných sadzieb v zákone stanovených. Porušenie zákona v smysle citovaného dôvodu zmätočnosti možno vytýkať len vtedy, ak nebola zmiernená sama trestná sadzba pod jej dolnú hranicu.
(Rozh. zo dňa 11. mája 1935, Zm III 132/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. Š., obžalovanému zo zločinu vraždy, zamietol zmätočné sťažnosti obžalovaného a jeho obhájců.
Z dôvodov:
Dôvod zmätočnosti podl'a § 385, čís. 2 tr. p. uplatňujú sťažovatelia preto, že porotný súd prekročil hranice zákonom stanovené pri vymeraní trestu (pozn. red.: podl'a § 279 tr. z. káznicou v trvaní 13 rokov), lebo, keď použil § 91 tr. z., mal obžalovanému uložiť najnižší trest, alebo priblížiť sa k tomuto najnižšiemu trestu, naproti tomu však porotný sud stanovenou dobou trestu sa priblížil k trestu najvyššiemu.
Zmätočná sťažnosť je bezzákladná. Sťažovatelia zrejme vychádzajú mylne z toho, ako by dôvodom zmätočnosti v smysle § 385, čís. 2 tr. p. bolo vôbec len, že neboly zachované hranice zákonom stanovené pri dovolenom zmiernení trestu, kdežto predpokladom pre tento dôvod zmätočnosti v uvedenom smere je, že neboly zachované hranice pri dovolenom zmiernení trestných sadzieb v zákone stanovených. To je v zákone vyjádrené slovami »ich zmiernení«, pri čom slovo »ich« sa vzťahuje na trestné sadzby, o ktorých je reč v predchádzajúcej vete.
Len vtedy, keď zákon dovol'uje zmiernenie samej trestnej sadzby, tedy pod dolnú jej medzu, a pri tomto zmiernení stanoví určité hranice, ako je tomu v druhom odstavci § 91 tr. z. a v § 92 tr. z. — je možné porušenie pravidiel pre to stanovených vytýkať ako porušenie zákona v smysle dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 2 tr. p.; nakol'ko však ide — ako v § 91, odst. 1 tr. z. — o zmiernenie trestu v medziach trestnej sadzby stanovenej v zákone, nejde o tento dôvod zmätočnosti, lebo trestná sadzba tým zmiernená nebola. V 1. odst. § 91 tr. z. je daná ustanovením o priblížení sa najnižšej výmere trestu ustanoveného na čin, prípadne ustanovením o vymeraní trestu v samej najnižšej hranici, len všeobecná smernica pre vol'nú úvahu súdu o tom, v akej miere považuje za primerané priblížiť sa k dolnej hranici trestnej sadzby; neprimerané použitie tohoto práva súdu, spočívajúceho na vol'nom jeho uvážení, nespadá však ani pod uvedený ani pod iný dôvod zmätočnosti, ktorý by strana mohla uplatniť, ale je to možné podl'a § 33, odst. 2 por. nov. prípadne napraviť najvyššiemu súdu len z úradnej povinnosti. Poneváč v tomto prípade bol trest vymeraný v medziach trestnej sadzby v zákone stanovenej od 10 do 15 rokov káznice, netrpí rozsudok vytýkanou zmätočnosťou. Boly preto zmätočné sťažnosti ako bezzákladné v smysle 1. odst. § 36 por. nov. zamietnuté.

Citace:

Čís. 5290. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 215-216.