Rozsudky a usnesení senátu pro řešení konfliktů kompetenčních.
č. LIX.-LXX.


LIX. Domnělý záporný kompetenčný konflikt medzi okresným súdom v Trenčíne a okresným úradom tamtiež v trestnej věci Františka S. pre priestupok podťa § 46 trest. zák. o priestupkách.
(Usnesenie zo dňa 11. decembra 1930 č. 490/28.)
Výrok: Návrh sa zamieta ako nepřípustný.
Dóvody: Okr. nemoc, poisťovna v T. zaslala okr. sudu tamtiež dopis člena tejto poisťovne Františka S. jej adresovaný, v ktorom sa o poisťovni tvrdí, že písateťa »podle obelhali«, a žiadala za jeho potrestáme. Okr. súd postúpil však vec okr. úřadu v T. s tým, že sa jedná o § 46 tr. z. o priestupkoch. Okr. úřad však tiež odoprel vo věci jednat’ a vrátil ju okr. súdu v T. s tým, že, poneváč urazená poisťovna nemóže byť považovaná za administratívnu vrchnosť vo smysle zák. čl. XXXIV: 1897 § 19, bod 2, jedine okr. súd je kompetentný. Okr. súd v T. na to podáním z 1. októbra 1927 vzniesol návrh na riešenie konfliktu kompetenčného. — Dovodzuje svoju nepříslušnost’ poukazom na zák. čl. XXXIV: 1897, obsahujúci právně předpisy o pravomoci, podťa jehož ustanovenia § 19 č. 2 nie všetky priestupky podťa § 46 zák. čl. XL: 1879 spadajú do kompetencie súdov, avšak len tie, ktoré neboly spáchané proti úradníkom alebo orgánom vrchnosti ver. správy. V danom případe že sa však jedná o úradníky administrativně.
K vyzvaniu předsedu konfliktného senátu zo dňa 2. januára 1928 okr. úřad v T. učinil vyjadrenie zo dňa 27. ledna 1928, že, poneváč ide o priestupok podťa § 46 zák. čl. XL:1879 a urazená stránka nie je adm. vrchnost’, úradník alebo medzítko, patří vec podťa ustanovenia § 19 č. 2 zák. čl. XXXIV: 1897 do posobnosti riadneho súdu. Okr. súd v T. ani okr. nemoc, poisťovňa v T. ďalšieho vyjadrenia neučinily. Obviněný František S. učinil sice podanie, avšak vysvětluje len věcný obsah sporu, k otázke sporu o příslušnost’ sa nevyjadřuje.
Senát pre riešenie kompetenčných konfliktov návrh ako nepřípustný v smysle § 6 zák. z 2. novembra 1918 č. 3 Sb. zamietol, poneváč podťa odstavca 1. § 4 toho istého zák. kompetenčný konflikt záporný je vtedy daný, keď otázka příslušnosti v predpísanom instančnom postupe poslednou přípustnou stolicou bola popřená — v prítomnom případe však ani posledná přípustná stolica správného úřadu, ani riadneho sudu příslušnost nepopřela. Podťa §§ 150, 167, 181 a 1. nar. býv. uh. min. vnútra č. 65000/1909 je proti rozhodnutiu okr. úřadu přípustná sťažnosť a aj proti usneseniu okr. súdu, ktorým nepříslušnost’ bola vypovedaná, je podl’a § 378 a § 546 zák. čl. XXXIII: 1896 sťažnosť přípustná.
V danom případe ovšem vznesené neboly, lebo súčastnené stránky neboly vobec o rozhodnutiach týchto dťa § 527 tr. p. a § 158 pol.tr. p. upovedomené. Preto nebolo ani vyhovené predpisom § 4 odst. 1 zák. zo dna 2. novembra 1918 č. 3 Sb., má-li byť daný záporný konflikt kompetenčný.
Citace:
č. LIX. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství, JUDr. V. Tomsa, 1930, svazek/ročník 12/2, s. 716-717.