Č. 8939.

Občianstvo štátné (Slovensko): Předpis § 6 zák. č. 152/26 nemóže byť vykládaný tak, že by akt udelenia statného občianstva vytvořil retrotrakční posobnost ku dňu 28. októbra 1918.
(Nález zo dňa 10. decembra 1930 č. 19191.)
Vec: Vdova Anna K. v G. proti ministerstvu veřejného zdravotnictva a telesnej výchovy o odpočivné požitky.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako bezdůvodná.
Důvody: Sť-l’ke Anně K., vdově po Dr. Vojtěchovi K., býv. obecnom lekárovi v G., dňa 24. januára 1922 zomrelom, — ktorej v domnienke, že je čsl. štátnou občiankou, boly už přiznané vdovské zaopatrovacie požitky usnesením adm. výboru župy komárňanskej zo dňa 14. februára 1922, — min. zdrav. nap. rozhodnutím znova přiznalo v dohodě s min. fin. v důsledku § 2 zák. č. 237/22 počínajúc od 1. mája 1927, t. j. od prvého dňa mesiaca následujúceho po vykonaní přísahy štátoobčianskej: 1. vdovská penziu ročných 2319 Kč, t. j. 50% penzijnej základny jej manžela, ktorá mu prislúchala na základe 1. stupňa X. hodn. triedy štátnych úradníkov dťa zák. č. 541/19, na dobu vdovstva; 2. drahotný prídavok dla I. triedy rodinnej ročných — Č. 8939 —
3394
1296 Kč až do odvolania, 3. mimoriadnu výpomoc pre sť-l’ku mesačne 114 Kč, 4. núdzovú výpomoc pre sť-Pku mesačne 114 Kč. Pri tom zároveň medzi inými vyslovilo, že zo zaopatřovacích požitkov takto upravených budu sražené fin. riaditelstvom všetky zálohy poskytnuté sť-Pke odo dňa 1. mája 1927 a že dosavadně zaopatrovacie požitky sť-l’kine zastavujú sa dňom 3. juna 1922.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Sťažnosť nebrojí proti tomu právnemu názoru žal. úřadu v napadnutom rozhodnutí zastávanému, že totiž k priznaniu vdovských penzijných požitkov pre sť-lku k ťarche čsl. státu je nevyhnutelnou podmienkou státně občianstvo sť-lkine, avšak podla obsahu sťažnosti je na spore predne otázka tá, zda právně účinky nastávajúce z udelenia čsl. štátneho občianstva, nastávajú len odo dňa tohoto udelenia, t. j. podla názoru žal. úřadu odo dňa složenia štátoobčianskej přísahy sť-lkou, či zda, — ako to má na mysli sťažnosť — keďže ide o udelenie čsl. štátneho občianstva podla úst. zák. č. 152/26, udelovací akt tvoří účinok ku dni 28. októbra 1918.
Sťažnosť k opore tohoto jej stanoviska dovolávajúc sa ust. zák. č. 152/26 bezpochybne má na mysli ustanovenia § 6 cit. úst. zák. V tom však sa stanoví, že s osobami, ktorým bude podla tohoto zák. udelené čsl. štátne občianstvo, má byť odo dňa udelenia štátneho občianstva nakladané tak, ako keď by boly bývaly štátnymi občanmi odo dňa 28. októbra 1918.
Aby předpisu tomuto bolo správné rozuměné, sluší uvážit’ legislativně dóvody, ktoré viedly zákonodárců k vydaniu úst. zák. č. 152/26.
Podla dóvodovej zprávy k návrhu tohoto zákona (tisk 225 posl. snem. 1926) chcel zákon odstrániť dosledky nastavšie výkladom § 10 uher. zák. čl. XXII: 1886, aký dal tomuto předpisu nss v nál. Boh. A 3029/23. Podla tohoto nálezu osoba, ktorá sa presťahuje do obce inej, nezískala ipso jure dom. práva v tejto obci už tým, že vyhověla podmienkam označeným v § 10 cit. zák. čl. XXII: 1886, ale musí k tomu pristúpiť ešte výslovný přejav novej obce, že osobu tú přijímá do obecného svazku občanov. Naproti tomu praxa uh. ss-u i uh. vlády vykládala předpis cit. v ten smysel, že stačí 4ročný nepřetržitý pobyt v dotyčnej obci vedla splnenia ostatných podmienok v předpisu tom vytčených k nabytiu dom. práva. Dla výkladu poslednejšieho, ktorý sa dával cit. předpisu před prevratom, také osoby, ktoré najpozdejšie dňom 1. januára 1910 získaly a od tej doby nepretržite majú domovské právo v niektorej obci ležiacej na území dnešnej čsl. republiky, boly by ex lege dla úst. zák. č. 326/20 čsl. štátnymi občanmi odo dňa 28. októbra 1918. Naproti tomu podla výkladu zákona, ako bol prejavený nss-em, odpiera sa značnému množstvu ludí, ktorým dla uh. práva uznávalo sa před 1. januárom 1910 domovské právo v určitej obci Slov. a Podk. Rusi a ktorí od toho času nepretržite sa zdržujú na území týchto zemí a chcejú byť čsl. štátnymi občanmi, toto štátne občianstvo a cudzie štáty im občianstvo tiež nechcejú uznávat’.
Návrh nového zákona bol kompromisom medzi stanoviskom nss-u a praxou a odchylným stanoviskom býv. Uhorska. Aniž by bol sa dotkl otázky správnosti směrnic zaujatých nss-em, volil návrh nového — Č. 8939 —
1395
zákona cestu udelenia čsl. štátneho občianstva k žiadosti osob postižených.
Pokial’ by šlo o požívanie odpočivných lebo zaopatřovacích požitkov zo štátnej pokladně, obsahoval póvodný návrh v § 8 ustanovenie, že keď by osoba, ktorá nadobudne čsl. státně občianstvo podťa tohoto zákona, užívala odpočivných lebo zaopatřovacích požitkov zo štátnej pokladně, keď by jej bolo prislúchalo štátne občianstvo čsl. už odo dna 28. októbra 1918, má byť s ňou, pokial’ ide o výplatu zmienených požitkov, tak nakladané, ako by štátne občianstvo mala už odo dňa 28. októbra 1918. Póvodná osnova zamýšlala podťa toho, čo bolo vyložené, vo svojich praktických dósledkoch restituovat’ stanovisko býv. uhoř. úradov.
Nová osnova vládna však změnila znenie § 8 a zvolila textaciu novu, obsaženu v § 6 zák. č. 152/26, ktorá sa podstatné liší od póvodného znenia. Pojala totiž do nového znenia slova »odo dňa udelenia štátneho občianstva«, čím dala výraz myšlienke, že akt udelenia čsl. štátneho občianstva netvoří účinky ex tunc, ale ex nunc, tedy len odo dňa udelenia čsl. štátneho občianstva. Že tomu tak je, plynie z novej textacie odchylnej od textacie póvodnej, a je potvrdené i obsahom dóvodovej zprávy, ktorá k § 6 výslovné uvádza, že »vóči póvodnému zneniu osnovy znamená znenie přijaté ústavne-právnyin výborom v istom ohťadu zúženie, nakoťko případné nároky žiadateťov nemusia byť likvidované od 28. októbra 1918, ale len odo dňa udelenia čsl. štátného občianstva«. Tieto slova sú v dóvodovej zprávě výboru ústavne-právneho a rozpočtového tisk č. 514 vytýčené tučné. Tiež z tesnopiseckej zprávy o 41. schódzke poslaneckej sněmovny Nár. shromáždenia z 25. juna 1926 v kapitole o zprávě výboru o iniciativnom návrhu poslanca Dra Dérera a súdr. na vydanie zákona o udelenie čsl. štátneho občianstva jasné vysvitá, že nepodařilo sa iniciatoroin zákona dosiahnuť toho, aby s osobami spadajúcimi v okruh tohoto zákona bolo nakladané tak, ako keďby malý štátne občianstvo od převratu alebo aspoň odo dňa, keď si podajú žiadosť na priznanie čsl. štátneho občianstva podťa tohoto zákona, a že navrhovateťom zákona nezbylo, než sa prispósobiť vetu min. fin. a akceptovat’ osnovu vo znění vládou navrženom.
Za tohoto stavu nemóže byť pochybnosti o tom, že předpis § 6 zák. č. 152/26 nemóže byť vykládaný tak, ako to žiada sťažnosť, že totiž akt udelenia štátneho občianstva vytvořil retrotrakční posobnost’ ku dnu 28. októbra 1918.
Na vylíčený smysel § 6 nepósobí snáď rušivé ani doslov tohoto ustanovenia, že má byť s osobami takými i odo dňa udelenia čsl. štátneho občianstva nakladané tak, ako keď by boly bývaly štátnymi občanmi »odo dňa 28. októbra 1918«. Zvolenému textovaniu sluší rozumieť tak, že odo dňa udelenia štátneho občianstva nelzá týchto občanov vylučovat’ z uplatňovania oných práv, ktoré podťa speciálnych zákonov sú podmienené štátnym občianstvom, trvajúcim už odo dňa 28. októbra 1918. Předpis § 6 preminie tedy sice pri uplatňovaní práv na základe takýchto speciálnych zákonov nedostatok podmienky štátneho občianstva trvajúceho už odo dňa 28. októbra 1918 a hťadí na takýchto štátnych občanov tak, ako by podmienka tá bola u nich splněná, s druhej strany však likvidaciu případných nárokov dopusti až odo dňa, kedy státně občianstvo bolo udelené.
Keďže žal. úřad vo shodě s výkladom § 6 zák. č. 152/26, aký nss předpisu tomu dává, právně účinky vychádzajúce z aktu udelenia čsl. štátneho občianstva připíná len k tomuto dnu a keďže sťažnosť vóbec nenamieta, že za deň tohoto udelenia má sa pokladať — ako to žal. úřad v napadnutom rozhodnuti uviedol — deň, v ktorý složila štátoobčianskú přísahu a dósledkom toho přiznal žal. úřad sť-l’ke vdovskú penziu od prvého dňa mesiaca následujúceho po složení sť-l’kou štátoobčianskej přísahy — je výrok jeho vo shodě so zákonom (srov. nál. Boh. A 8088/29). Je tedy táto námietka sťažnosti, opačný právny názor zastávajúca bezdůvodná.

Citace:

č. 8939. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství, JUDr. V. Tomsa, 1930, svazek/ročník 12/2, s. 645-648.