Č. 12341.


Církevní věci. — Řízení správní: * Výrok autonomního orgánu autonomní orthodoxní židovské náboženské obce na Slovensku a Podk. Rusi, kterým se členům, vystoupivším z této obce, vyměřují daně a jiné příspěvky za dobu 5 let od vystoupení podle bodu 2 odst. 2 nařízení min. kultu a vyučování z 21. června 1888 R. T. 114/1888, nepodléhá meritornímu přezkoumání v pořadu správních stolic.
(Nález z 21. března 1936 č. 11757/36.)
Vec: Dr. Ludvík F. a spol. (adv. Dr. Jaroslav Langer z Prahy) proti rozh. zem. úřadu v Užhorode z 23. júla 1932 (za zúč. autonom, orthodox. židov. náb. obec v Berehove adv. Dr. Bedřich Karel Pick a Dr. Ladislav Rašín z Prahy) o poplatku za nepoužíváme gabelly.
Výrok: Napadnuté rozhodnutia zrušujú sa pre nezákonnosť.
Dôvody: Daňová komisia autonomnej orth. židovskej náboženskej obce v Berehove vymerala dňa 18. októbra 1931 sť-ľom, jakožto vystúpeným členom tejto náboženskej obce, podľa nariadenia býv. uh. ministerstva kultu a vyučovania č. 1191/1888 prez. počnúc 21. májom 1931 poplatok za nepoužívanie »gabelly«.
K sťažnostiam, ktoré sť-lia podali do výměru tohoto poplatku, zrušil okresný úřad v Berehove výmerom zo dňa 4. marca 1932 usneseme zmienenej náboženskej obce pre nezákonnosť, a to v podstatě s tým odôvodnením, že túto špeciálnu daň — o ktorejž výmer ide — sť-lia v tej formě, jako bola vymeraná, v poslednom roku svojho členstva v náboženskej obci a ani predtým neplatili a ani terajší členovia tejže náboženskej obce, i keď gabelly nepoužívajú, žiadneho poplatku za nepoužívanie gabelly neplatia a ani im takýto poplatok nebol k plateniu predpísaný; gabella je poplatkom za faktické výkony v prospěch členov náboženskej obce a preto nelzä takýto poplatok pojať pod »príspevky«, k ichž úhradě lzä vystúpených členov viazať podľa § 10 stanov zmienenej náboženskej obce.
Proti tomuto výměru podala autonom. orth. židovská náboženská obec v Berehove odvolanie, ktorému bolo napadnutými rozhodnutiami vyhovené a v odpor vzatý výměr prvostupňového úřadu zrušený.
O sťažnostiach na tieto rozhodnutia uvážil nss: — — —
Základom konkrétného sporu je výměr daňovej komisie autonomnej orthodoxnej židovskej náboženskej obce v Berehove z 18. októbra 1931, ktorým bol sť-ľom jako členom vystúpivším z tejto náboženskej obce vymeraný poplatok za nepoužíváme »gabelly«. Tento výměr bol úradom I. stolice na sťažnosť dnešných sť-ľov zrušený v podstatě preto, že podľa stanov zmienenej židovskej náboženskej obce poplatok za nepoužíváme »gabelly« uložiť nelzä. Žal. úřad postavil sa naproti tomu k odvolaniu orthodoxnej židovskej náboženskej obce v Berehove v napadnutých rozhodnutiach na opačné stanovisko a výměr I. stolice zrušil. Podta toho prezkúmaval žal. úřad — pravé tak jako úřad I. stolice — meritorne výrok autonomneho orgánu autonomnej orthodoxnej židovskej náboženskej obce v Berehove o povinnosti bývalých členov k plateniu kultového příspěvku. Prezkúmavať také výroky však do pôsobnosti správných úradov nenáleží.
Nss vyslovil v nál. Boh. A 9363/31 právny názor, že stanovenie príspevkov pre potreby židovskej náboženskej obce na území bývalého práva uherského a to bez rozdielu, ide-li o obec kongresovú, autonomnú orthodoxnú alebo obec status quo, je vnútornou záležitosťou príslušnej obce náboženskej a pôsobnost štátnej správy vo veciach cirkevných daní náboženských obcí židovských na území bývalého práva uhorského sa obmedzuje na vymáhanie týchto daní, takže tieto úřady nie sú povolané k tomu, aby meritorne prezkúmavaly výroky autonomných orgánov náboženských obcí židovských na území bývalého práva uhorského o povinnosti jednotlivého člena náboženskej obce k plateniu náboženskej dane a o výške tejto povinnosti.
Na tomto právnom názore trvá nss i v tomto případe a odkazuje podľa § 44 jedn. poriadku na odôvodnenie uvedeného nálezu.
Podľa toho, čo bolo uvedené, leží i prezkúmavanie výrokov autonomných orth. židovských náboženských obcí o daňovej povinnosti členov obce mimo rámec pôsobnosti správných úradov. To isté platí i pokiaľ ide o priamu kultovú daň a iné nepriame (gabella a iné) príspevky požadované od členov vystúpivších z náboženskej obce židovskej po dobu piatich rokov počítajúc od vystúpenia, lebo tiež ukladanie týchto kultových daní a príspevkov je výronom autonomného práva náboženskej obce židovskej a v 2. odst. nariadenia ministerstva kultu a vyučovania z 21. júna 1888 č. 1191 prez. R. T. 114/1888, ktoré je dosiaľ súčiastkou platného právneho riadu (srov. na pr. Boh. A 7996/29), sa výslovne stanoví, že vystúpivší členovia sú povinní ešte po päť rokov po roku vystúpenia znášať všetké dávky opustenej náboženskej obce v takej miere . . . . jako by boli ešte členmi dotyčnej náboženskej obce, takže — není-li výslovného předpisu opačného — platí o takýchto dávkách všetko, čo bolo povedané hore.
V konkrétnom případe podrobil úřad I. stolice — jako bolo uvedené — meritornému prezkúmaniu výrok autonomnej orthodoxnej židovskej náboženskej obce o povinnosti ich bývalých členov k plateniu kultového příspěvku. Žal. úrad na miesto, aby výmer I. stolice zrušil pre nepríslušnosť, pustil sa stejne do meritorného zkúmania zmieneného výroku autonomnej orthodoxnej židovskej náboženskej obce. Tým však podľa toho, čo bolo vyložené, osobil si právomoc, ktorá mu podľa zákona nenáleží, a musely byť preto napadnuté rozhodnutia zrušené podľa § 7 zák. o ss.
Citace:
č. 12341. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 374-376.