Čís. 4608.

Sprosťujúci rozsudok, ktorým bol obžalovaný oslobodený podľa § 4 alebo § 6 odst. IV. zák. č. 124/24 Sb. z. a n. a boly mu uložené povinnosti uvedené v odst. II. § 13 cit. zák., nie je sprošťujúcim rozsudkom v smysle trestného poriadku; obžalovaný môže podať zmätočnú sťažnosť proti takémuto sprosťujúcemu rozsudku.
(Rozh. z 28. januára 1933, Zm III 437/32.) Najvyšší súd v trestnej věci proti A. A. a spol., obžalovaným z prečinu pomluvy tlačou spáchaného, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obžalovaného J, L. takto sa usniesol: Zmätočná sťažnosť, nakoľko nie je založená na zistených skutočnostiach, sa odmieta, ináčej však sa zamieta.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného sudu, ktorým obžalovaní boli oslobodení v smysle § 4, resp. bodu 4 § 6 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n. a ktorým podľa § 13 citovaného zákona sa vyslovilo, že pravdivost’ inkriminonovanej zprávy nebola dokázaná, a zodpovědnému redaktorovi a yydavateľovi časopisu »A N.« bola uložená povinnost uverejnit’ bezplatne výrok rozsudkový a nahradit trestné trovy, podal zmätočnú stažnosť obžalovaný J. L., odpovědný redaktor, na základe bodov 1 a), b) — správné bodu 1 c) § 385 tr. p. preto, že súd porušil vraj právne pravidlo, keď vyslovil, že obžalovaným sa nepodaril dôkaz pravdy, a že vyslovil beztrestnost len na základe odst. 4 § 6 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n.
Najvyšší súd v prvom rade sa zaoberal tou formálnou otázkou, či obžalovaný môže napadnúť oslobodzujúci rozsudok súdu druhej stolice zmätočnou stažnosťou, alebo nie. V súlade so svojím rozhodnutím č. Zm II 259/27 (Sbierka Vážný tr. č. 3100) riešil najvyšší súd túto otázku kladne na základe týchto úvah: Podľa bodu 7 § 327 tr. p. rozsudok má obsahovať odsúdenie obžalovaného alebo jeho sprostenie. Podľa trestného poriadku v prípade oslobodenia nemôžu byt obžalovanému uložené žiadne ujmy, menovite nemôže byt obžalovaný podľa § 482 tr. p. odsúdený na znášanie útrat pokračovania. Oproti tomu tlačová novela zaviedla do trestného poriadku novú inštitúciu, keď pripustila, že oslobodenému obžalovanému podľa § 4, resp. bodu 4 § 6 tlač, nov. môžu byt uložené ujmy označené v § 13 tlač. novely. Z toho plynie, že neľze považovat tu uvedený sprosťujúci rozsudok za spro- sťujúci v smysle ustanovení tr. p., lebo sprostujúci rozsudok založený na § 4, resp. na bode 4 § 6 tlač. nov. nesproštuje obžalovaného úplne a bez výhrady, naopak vedľajšie výroky takého rozsudku týkajú sa záujmu nielen obžalovaného odpovedného redaktora, ale aj obžalovaného pôvodcu. Poneváč však podľa bodu II. § 383 tr. p. a § 31 tr. p. nov. obžalovaný môže podat zmätočnú stažnosť v svoj prospech, a poneváč oslobodzujúci rozsudok založený na § 4 a na bode 4 § 6 tlač. nov. môže porušit záujem obžalovaného, preto treba uznat, že obžalovaný môže podat zmätočnú stažnosť proti takému rozsudku na základe takých dôvodov zmätočnosti, ktoré sú súce privodiť jeho úplné oslobodenie bez použitia § 13. tlač. nov. Najvyšší súd tedy meritorne skúmal zmätočnú stažnosť.

Citace:

Čís. 4608. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 74-75.