Čís. 4689.

Nedbale jednala učiteľka, ktorá si dala školskými deťmi (9—11 ročnými) bez dozoru sekerou rúbať dřevo.
(Rozh. zo dňa 11. apríla 1933, Zm 4 616/32.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti M. K., obžalovanej z prečinu podľa § 310 odst. 1 tr. zák., na základe verejného pojednávania následkem zmätočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupiteľstva vyniesol rozsudok, ktorým, vyhovujúc zmätočnej sťažnosti, uznal obžalovaná M. K. vinnou prečinom ťažkého poškodenia na tele z neopatrnosti podľa § 310 odst. 1 tr. zák., kterého sa dopustila tým, že dňa 27. januára 1932 jako učiteľka v L. nechala si školskými deťmi bez dozoru rúbať drevo a takto svojou neopatrnosťou spôsobila, že 11ročný Š. G. sekerou trafil 9ročného P. D. a useknul mu tri prsty, čím D-ovi bolo spôsobené poškodenie na tele, ktorého liečenie prevyšovalo dobu 20 dni.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť verejného žalobců bola založená na dôvode zmätku podľa § 385 č. 1 a) tr. p. Zmätočnej šťažnosti, ktorá vytýká právny omyl napadnutého rozsudku, neľze odopreť oprávnenie. Odvolací súd uviedol, že obžalovaná sama doznala, že jako učiteľka ešte před rozhodným dňom požiadala asi 2 rázy svojich školných žiakov, aby jej porubali drevo, a ďalej, že doznala, že rozhodného dňa bola kurátorom Ž. upozornená, že školáci sekajú drevo. Odvolací súd zistil, že žiaci obžalovanej 9ročný P. D. a 11ročný Š. G. rozhodného dňa bez jej rozkazu štípali pre ňu drevo a že ani na jej vyzvanie od toho neupustili. Odvolací súd sprostil obžalovanú obžaloby s tým odovodnením, že obžalovaná ani si neuvědomila, ani si nemohla uvědomit’ nebezpečie z tohoto počínania žiakov, lebo štípanie dřeva nie je zrejme nebezpečná práca a bývá vykonávaná denne takými deťmi, jako boli v tomto prípade školní žiaci, v domácnostiach venkovského ľudu. S týmto názorom neľze však súhlasiť. Štípanie dreva sekerou nie je nebezpečné pre dorostlé a skúsené osoby, nie však pre děti vo veku 9 až 11 rokov, v jakom boli v tomto prípade školní žiaci. To, že azda niektorí rodičia na dědině dovolia tak mladým deťom štípat drevo sekerou, nemôže sa považovat za pravidlo, z ktorého by bolo možno pre tento případ odvodzovat závery. Aj keď obžalovaná bola ešte veľmi mladá, preca hľadiac k tomu, že sa podujala vyučovat děti vo škole, mala si uvědomit nebezpečie, keď děti budú pracovat sekerami, určenými pre dospělých ľudí. Obžalovaná ináč doznala, že bola rozhodného dňa kurátorom Ž. upozorněná na to, že školáci sekajú drevo, a že na toto upozornenie vyzvala ich, aby sa vrátili do školy. Z toho plynie, že si obžalovaná bola povědomá toho, že je neprípustné, aby školáci vykonávali takúto prácu. Z toho třeba ďalej uzatvárat, že obžalovaná bola alebo že aspoň mala si byt povědomá nebezpečia pre zdravie a život školákov pri práci so sekerami a že preto nemala trpět, aby školáci pre ňu túto prácu konali. Slovnou výzvou, aby školáci túto prácu zanechali, obžalovaná nesplnila svoju povinnost, ktorá jej bola uložená pri dozore nad školskými dětmi. Poneváč práca bola vykonávaná pre ňu a školskými dětmi, obžalovaná mohla jej ľahko zabránit, keď by sa nebola spokojila s jednoduchou výzvou, ale keď by bola energicky vystúpila s autoritou učiteľky, alebo keď by bola školákom odňala možnost ďalšieho štípania dreva. V zisténom jednaní obžalovanej sú obsažené všetky náležitosti prečinu podľa § 310 tr. zák. a opačný výrok odvolacieho súdu je zmätočný v smysle § 385 č. 1 a) tr. p. Preto bolo vyhovené zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený na základe 1. odst. § 33 por. nov. a vynesený odsudzujúcí rozsudek podľa § 310 odst. 1 tr. zák.

Citace:

č. 4689. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 240-241.