Čís. 4611.

Okolnost’, že poškozený 1—2 hodiny pred spáchaním trestného činu ublížil obžalovanému na tele, nestačí k záveru, že obžalovaný spáchal na poškodenom čin v duševnej poruche v smysle § 76 tr. zák. Verejný žalobca, ktorý podal obžalobu, tým, že po zápornom riešení skutkovej otázky navrhol sprostenie obžalovaného, neupustil ešte od obžaloby; v tomto stave pokračovania nemôže poškodený prevziať zastupovanie obžaloby.
Poškodený, ktorý po vynesení sprosťujúceho rozsudku prevzal zastupovanie obžaloby, je viazaný návrhom a prehlásením drievejšieho žalobcu.
Námietkou, že súd nenariadil opravné pokračovanie v smysle § 20 por. nov., nie je označený žiadny z dôvodov zmätočnosti podl’a zákona prípustných.
(Rozh. z 1. februára 1933, Zm IV 573/32.)
Obžalovaný A. P. ml. rozprával svojmu bratovi J. P. a bratrancovi A. P. st., že ho před chvíľou napadli a vybili poškodení A. J. a A. P. Obžalovaní sa dohodli, že sa za to útočníkom pomstia. Ozbrojivši sa palicami, vyčkali v úkryte menovaných útočníkov a keď sa tito přiblížili, vyskočili obžalovaní proti nim a bili ich palicami po hlavách. A. J. zakrátko vykrvácaním zomrel; A. P. utrpel zranenie, ktoré sa hojilo 3—4 týždne. Na základe výroku porotcov bol obžalovaný J. P. uznaný vinným zločinom ťažkého poškodenia na tele so smrteľným výsledkom podľa §§ 70, 301, 306 tr. zák., spáchaným na ujmu A. J-u, obžalovaný A. P. ml. zločinom ťažkého poškodenia na tele podľa §§ 70, 301 tr. zák., spáchaným na ujmu A. P-a, obžalovaný A. P. st., keďže porotcovia zodpovedali skutkovú otázku dotyčne něho záporne, bol obžaloby sprostený.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaných J. P. a A. P. ml. zčásti odmietol, zčásti zamietol a rovnako rozhodol o zmätočnej sťažnosti poškodeného A. P. Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť obhájcu obžalovaných J. P. a A. P. ml. bola založená na číselne uvedených dôvodoch zmätku podľa § 385 č. 1 b), c), 2, 3 tr. p., okrem toho však udržala tiež formálne dôvody zmätku, vyhradené pri hlavnom pojednávaní. Dôvod zmätku podľa § 29 č. 4 por. nov. bol uplatňovaný jednak preto, že porotcom nebola daná otázka, zodpovedajúca ustanoveniu § 308 tr. zák., jednak preto, že nebola daná otázka v smysle § 76 tr. zák. Avšak ani tento dôvod zmätku sa tu nevyskytuje. Aj v tomto bode stačí ohľadne prvej uvedenej otázky poukázať na správne dôvody zamietavého usnesenia. Taktiež správne odôvodnil súd svoje usnesenie, ktorým zamietol dotyčný návrh obhájcov zodpovedajúci § 76 tr. zák. poukazom na to, že sa tu nevyskytly skutočnosti, ktoré by mohly ospravedlňovat záver, že obžalovaní spáchali svoje činy v bezvedomí alebo za takej duševnej poruchy, že by neboli schopní voľne určovat svoju vôľu. Najmä nemohla by k takémuto záveru stačiť tvrdená okolnost, že 1 alebo 2 hodiny pred činom poškodení alebo jeden z nich ublížili jednému z obžalovaných na tele. Zmätočná stažnost poškodeného A. P. po stránke formálnej namieta, že súd nedal porotcom v smysle § 6 por. nov. ohľadom obžalovaného A. P. st. výpomocnú otázku, zodpovedajúcu ustanoveniu § 69 č. 2 a § 301 tr. zák. Zmätočná stažnost nie je však v práve. Predovšetkým súd prvej stolice správné vyriekol, že verejný žalobca, ktorý podal obžalobu, tým, že po zápornom riešení skutkovej otázky, vztahujúcej sa na obžalovaného A. P. st., navrhnul sprostenie tohoto obžalovaného z obžaloby, neupustil od žaloby (viď § 38 odst. 2 tr. p.), takže poškodený v tomto stave trestného pokračovania nemohol ešte prevziat zastupovanie obžaloby. Keď však obžaloba bola proti A. P-ovi st. podaná pre spolupáchateľstvo na trestnom čine, zodpovedalo ustanoveniu § 5 odst. 1 por. nov., že súd dal porotcom otázku v tomto smysle. Poškodený nemôže ani dodatočne, keď po vyhlásení rozsudku prevzal zastupovanie obžaloby, namietať, že nebola daná výpomocná otázka podľa § 6 por. nov., a to už preto nie, lebo taký návrh nebol učinený. Ináč poškodený ani v zmätočnej sťažnosti netvrdí, jaké skutočnosti maly by byť predmetom otázky, ktorú má na mysli; pri tom sa podotýká, že v tomto prípade, keď poškodený len po vynesení sprosťujúceho rozsudku prevzal zastupovanie obžaloby, je viazaný návrhom a prehlásením drievejšieho žalobcu (§ 46 tr. p.). Pokiaľ však poškodený má azda na mysli len právnu otázku, zodpovedajúcu ustanoveniu § 69 odst. 2 a § 301 tr. zák., stačí podotknúť, že hľadiac na to, že skutková otázka bola u obžalovaného A. P. st. záporne riešená, takže ani neprišlo k zodpovedaniu právnej otázky, je nerozhodné, jaká právna otázka bola tu vôbec položená (srov. odst. 2 § 29 por. nov.) a že pre nepoloženie dotyčnej právnej otázky nemôže tu byť uplatňovaný formálny dôvod zmätku. Pokiaľ zmätočná sťažnosť v súvislosti s týmito námietkami uvádza, že porotný súd sa nezaoberal obžalobou podanou poškodeným a že o nej nerozhodoval, čím azda mieni uplatňovat’ dôvod zmätku podľa § 384 č. 11 tr. p., stačí poukázať na to, čo bolo hore uvedené o postupe súdu, a v súvislosti s tým zdôrazniť, že až do vynesenia rozsudku súdu prvej stolice predmetom rozhodovania bola len obžaloba štátneho zastupiteľstva a že tedy súd ani nemohol rozhodovať o volajakej obžalobe poškodeného. O tomto dôvode zmätku nemôže tedy byť reči. Napokon ani všeobecnou námietkou, že súd nenariadil opravné pokračovanie v smysle § 20 por. nov., nebol poznačený žiadon z dôvodov zmätku podľa zákona přípustný.

Citace:

Čís. 4611. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 79-81.