Čís. 4610.

Úverom v smysle § 24 zák. čl. XLI:1914 teba rozumeť dôveru v majetkovú platobnú schopnost’ a platobnú pohotovost’. Schopnosťou k úveru treba rozumeť vecne založenú možnost’ činit’ nárok na úver. Bola-li obžaloba podaná len pre prečin poškodenia úveru, nemožno trestný čin posudzovať s hľadiska prečinu zľahčovania podľa § 27 zák. čís. 111/27 Sb. z. a n.
(Rozh. z 1. februára 1933, Zm III 462/32.)
Obžaloba kládla obžalovaným V. Č. a spol. za vinu prečin kazenia úvěru podľa § 24 zák. čl. XLI:1914, ktorý vraj spáchali tým, že o firmě »Prvá česká vzájomná poisťovňa, fil. v Turč. Sv. Martine«, spoločne rozhlasovali nepravdivú skutočnosť, totiž že je zrušená a že jej poistky přijímá »Vzájomná hasičská poisťovňa v Brne«. Oba súdy nižších stolíc sprostily obžalovaných podľa § 326 č. 2 tr. p. obžaloby. Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť náhradnej súkromnej žalobkyne »Prvej českej vzájomnej poisťovne«, založenu na dôvode zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. p., pokial’ nenapádala skutkový stav, zamietol, inakšie ju odmietol.
Z dôvodóv:
Ináč je zmätočná sťažnosť, založená na dôvode zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p., bezzákladná. Podľa zistenia nižších súdov neboly zažalované výroky vôbec dokázané. Tie výroky však, ktoré boly preukázané, totiž, že zemská hasičská jednota v Turčianskom Svätom Martine nie je poisťujúcim ústavom, že neni oprávnená uzavierať poistenie a že poistné smluvy ňou uzavreté sú neplatné, nezakladajú skutkovú povahu prečinu kazenia úveru podľa § 24 zák. čl. XLI:1914. Prečinu tohoto sa dopustí ten, kto niečí úver ohrožuje alebo zmenšuje jeho schopnosť k úveru tvrdením alebo rozhlasováním nepravdivej skutočnosti. Bez ohľadu na to, či nižšími súdmi zistené výroky sa vzťahovaly na súkromnú žalobníčku a či tvrdené skutočnosti sú nepravdivé, nejde v tomto prípade o takú činnost, ktorá by odpovedala pojmu ohroženia úveru, alebo zmenšenia schopnosti k úveru. Úverom treba rozumeť dôvěru v majetkovú platobnú schopnost’ a platobnú pohotovosť. Schopnosťou k úveru treba rozumeť vecne založenú možnosť, činiť nárok na úver. Zistené výroky však podľa svojho obsahu sa vôbec nedotýkaly otázky úveru a nemohly teda ani konkrétne ohroziť úver súkromnej žalobkyne, alebo zmenšiť jej schopnosť úvěru. Následkom nedostatku tejto náležitosti skutkovéj podstaty nemôžu byť obžalování odsúdení pre prečin kazenia úveru podľa § 24 zák. čl. XLI:1914. Vrchný súd, ktorý v zistených výrokoch taktiež neshľadal skutkovú povahu prečinu kazenia úveru, vzal však subsidiárne v úvahu skutkovú povahu prečinu zľahčovania podľa § 27 zák. o nekalej súťaži č. 111/1927 Sb. z. a nar. a nepovažoval ani táto za daná, poneváč mal za to, že zistené výroky sa nevzťahovaly na súkromnú žalobníčku a nie sú nepravdivé. Najvyšší súd však uznal, že čin obžalovaných neľze v tomto pripade posudzovať podľa § 27 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n., poneváč pre tento čin nebola vznesená obžaloba. Táto zněla na prečin kazenia úveru podľa § 24 zák. čl. XLI:1914 a náhradná súkromná žalobníčka, ktorá podala trestné oznámenie len pre tento prečin, prevzala po vyneseni oslobodzujúceho rozsudku prvej stolice žalobu pre tento prečin a žiada v zmätočnej sťažnosti tiež o odsúdenie obžalovaného len pre tento prečin. Poneváč zákon o nekalej súťaži chráni iný právny statok nežli zákon o ochraně cti (zák. čl. XLI:1914), skutková podstata prečinu zľahčovania podľa § 27 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. sa nekryje so skutkovou podstatou prečinu kazenia úveru podľa § 24 zák. čl. XLI:1914, ďalej prečin podľa § 27 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. sa stíhá na súkromnú žalobu, kdežto prečin kazenia úveru podľa § 24 zák. čl. XLI:1914 z úradnej moci verejným žalobcom, neľze tvrdit’, že v trestnom oznámení, resp. v obžalobe pre prečin podľa § 24 zák. čl. XLI:1914 je zahrnutý aj skutok tvoriaci skutková povahu prečinu podľa § 27 zák. č. 111/1927 a že obom prečinom slúži za podklad ten istý skutok. Z toho dôvodu a poneváč súkromná žalobníčka návrh na stíhanie obžalovaných pre prečin nekalej súťaže podľa § 27 žák. č. 111/1927 Sb. z. a n. nikdy neučinila a rozšírenie obžaloby na skutok odpovedajuci tomuto prečinu v době v § 34 odst. 2 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. určenej sa nestalo, neľze v smysle odst. 1 § 325 tr. p. ten čin, ktorý prichádza v úvahu pre skutkovú podstatu prečinu podľa § 27 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n., učiniť predmetom rozsudku.

Citace:

Čís. 4610. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 77-79.