Čís. 4674.
Jestli skutkový stav, v základnom pokračovaní zistený, nebol za obnovy zmenený, neľze uplatňovať proti novému rozsudku materiálny dôvod zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. p., a to ani vtedy, keď rozsudok v základnej veci prvým súdom vynesený nebol súdmi vyšších stolíc preskúmaný.
(Rozh. zo dňa 28. marca 1933, Zm 3 103/33.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. B. pre prečin podľa § 310 tr. zák., vo verejnom zasedaní senátu odmietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu, potvrdzujúcemu rozsudok krajského súdu, ktorým bol v smysle odst. 1 § 462 tr. p. na základe výsledku hlavného pojednávania, nariadeného následkom povolenia obnovy, ponechaný v platnosti skorší rozsudok krajského súdu z 9. marca 1932, podal odsúdený A. B. zmätočnú sťažnosť z dôvodov zmätočnosti podľa čís. 1 § 384 tr. p. a čís. 1 a) § 385 tr. p.
Z dôvodu zmätočnosti podľa čís. 1 a) § 385 tr. p. dovodzuje sťažovateľ, že ho na úraze poškodeného nestihá vina. Zmätočná sťažnosť neni ani v tejto časti přípustná. Plynie z povahy obnovy, že jej účelom je dosiahnuť iného skutkového stavu, nežli je ten, ktorý slúžil za podklad rozsudku, vyneseného v základnom spore. Poneváč však skutkový stav, v základnom spore tejto trestnej věci zistený, nebol za obnovy zmenený, nemôže sťažovateľ proti novému rozsudku uplatňovat’ materiálny dôvod zmátočnosti podľa čís. 1 a) § 385 tr. p., lebo nový rozsudok sa neodchyľuje od rozsudku vyneseného v základnom spore a neni tu tedy nového věcného podkladu pre preskúmanie nového rozsudku. Okolnosť, že ani vrchný súd ani najvyšši súd rozsudok krajského súdu v základnom spore nepreskúmaly, poneváč sa stal hněď po vynesení pravoplatným, nedokazuje přípustnosť v zmätočnej sťažnosti uplatňovaného dôvodu zmätočnosti, poneváč skutkový stav bol v pravoplatnom rozsudku konečne přijatý a za obnovy nebol zmenený. Zmätočná sťažnosť bola ako v celom obsahu zákonom vylúčená podľa odst. 3 § 434 tr. p. odmietnutá.