Čís. 4681.

Poškodený nemá nárok na doručenie rozsudku súdu prvej stolice a dotyčne opravných prostriedkov proti takému rozsudku je viazaný lehotou predpisanou pre žalobcu predtým jednajúceho, a to bez ohľadu na to, či verejný žalobca použil opravného prostriedku alebo nie. Zpätvzatie verejným žalobcom ohláseného opravného prostriedku nedáva poškodenému možnosť opravný prostriedok dodatočne ohlásiť.
Lehota 8 dní v § 42 tr. p. určená k prevzatiu obžaloby netýká sa zákonných lehôt, stanovených trestným poriadkom pre ohlásenie a převedeme opravných prostriedkov.
(Rozh. zo dňa 5. apríla 1933, Zm 4 187/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. H. pre zločin podľa § 301, 306 tr. zák., zavedenej pred krajským ako porotným súdom v P. a tam že oslobodzujúcim rozsudkom vybavenej, následkom sťažností poškodených M. S-ovej, H. S-ovej a R. S-ovej proti usneseniu krajského súdu z 25. februára 1933 v neverejnom zasedaní senátu takto sa usniesol: Sťažnosti sa zamietajú.
Dôvody:
Proti usneseniu krajského súdu, ktorým boly zmátočné sťažnosti poškodených odmietnuté ako opozdené, podaly poškodené včas sťažnosti, ktoré nie sú základné. Poškodené M. S., matka nebohého, a H. S., manželka nebohého, ktorá tiež ako tútorka zastupovala nezletilú B. S., a ich právny zástupca boli pri hlavnom pojednávaní a pri vynesení oslobodziujúceho rozsudku pritomní a po vyhlásení rozsudku sa nevyjádrili o opravných prostriedkoch. Verejný žalobca zmätočnú sťažnosť ohlásil a previedol, avšak generálny prokurátor od zmätočnej sťažnosti ustúpil; poškodené boly o tom dňa 6. februára 1933 k rukám ich právneho zástupcu uvedomené. Zmätočné sťažnosti, podané poškodenými dňa 11. februára na poštu, boly právom odmietnuté ako opožděné.
V § 388 tr. p. sa predpisuje, že odvolanie (a podľa odst. 2 § 31 por. nov. primerane aj zmätočná sťažnosť) majú byť opovedené do troch dní po vyhlášení rozsudku. V trestnom poriadku sa nikde nenariaďuje, že rozsudok má byť doručený inému nežli obžalovanému v smysle § 329 tr. p. Odchylný předpis § 425 odst. 2 tr. p. platí len čo do druhostupňového rozsudku, keď poškodený na hlavnom odvolacom pojednávaní nebol přítomný. Poškodený nemá teda nárok na doručenie prvostupňového rozsudku a druhá veta § 46 tr. p. platí o opravných prostriedkoch proti prvostupňovému rozsudku v celom obsahu. Z toho tedy plynie, že poškodený, zostáva viazaný lehotou platiacou pre žalobcu pred tým jednajúceho a platí preňho tiež trojdenná lehota rátaná od vyhlásenia rozsudku, a to bez ohľadu na to, oznámil-li verejný žalobca opravný prostriedok alebo nie. Táto trojdenná lehota nemôže byť predlžená žiadnym spôsobom a neposkytuje najmä zpätvzatie ohláseného opravného prostriedku verejným žalobcom poškodenému možnosť dodatočne ohlásiť opravný prostriedok. Keď teda poškodené proti prvostupňovému oslobodzujúcemu rozsudku, vynesenému a vyhlásenému v ich prítomnosti dňa 6. októbra 1932, podaly zmätočnú sťažnosť dňa 11. februára 1933, stalo sa tak už opozdene a boly ich zmätočné sťažnosti právom ako opozdené odmietnuté. Tomuto právnemu názoru neni na prekážku předpis odst. 3. lit. b) § 383 tr. p., že poškodený môže použiť odvolania (resp. podľa odst. 2 § 31 por. nov. zmätočnej sťažnosti) len vtedy, nepodal-li verejný žalobca odvolanie, (resp. zmätočnú sťažnosť), lebo opravný prostriedok je v takom pripade, použije-li opravného prostriedku vedľa verejného žalobcu i poškodený, ohlásený pre ten pripad, že by ohlásený opravný prostriedok verejného žalobcu bol vzatý zpät. Lehota 8 dní v § 42 tr. p. určená k prevzatiu obžaloby nedotýká sa zákonných lehôt, stanovených trestným poriadkom pre ohlásenie a prevedenie opravných prostriedkov. Bezzákladné sťažnosti boly preto zamietnuté.

Citace:

č. 4681. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 222-223.