Čís. 4707.

Odňal-li páchateľ listinu osobe, oprávnenej k jej držbe, v úmyslu, aby odstránením listiny bolo znemožnené jej použitie, ide o utajenie listiny v smysle § 406 tr. zák. Nevyžaduje sa, aby z utajenia nastala skutočná škoda; stačí úmysel škodu spôsobiť.
(Rozh. zo dňa 4. mája 1933, Zm 3 102/33.)
Obžalovaný M. M. kúpil od manželov Š. B. dom s kinom vo F. a predal Š-ovi svoj dom v B. O týchto dvoch právnych, úkonoch boly sprostriedkovateľom F. T. spísané a zúčastněnými stránkami ako aj svedkami podpísané dve listiny, ktoré až do notářského uhodnovernenia podpisov podľa dohody strán maly zostať u F. T. Za niekoľko dní však zmocnil sa obžalovaný M. M. násilím týchto listin a odoprel ich vydať. Slúdy nižších stolíc uznaly za to obžalovaného vinným z prečinu padelania listin podľa § 406 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčásti odmietol, z časti zamietol.
Z dôvodov:
Na základe dôvodu zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p. tvrdí sťažovateľ, že listiny nezatajil a že nemal ani úmysel listiny utajiť, poneváč ich sice po prečítaní ako ich spolumajiteľ u seba zadržal, avšak v priebehu stopovania ich na policajnom komisariáte vydal a sa zaviazal, že smluvy deponuje u právneho zástupcu Dr. H. Zmätočná sťažnosť není oprávnená. Správne dovodil vrchný súd, že zistené jednanie obžalovaného, ktorý dve kúpopredajné smluvy, ktoré malý podľa dohody stránok ostať u F. T. v držaní do 7. decembra, kedy maly byť podpisy kontrahentov uhodnovernené verejným notárom, násilím vytrhol z ruky F. T., ich odniesol a vrátiť sa zdráhal, padá pod pojem utajenia, lebo listiny boly odňaté z moci k ich drženiu oprávnenej osoby a odňatie sa stalo v úmyslu, aby odstránením listin bolo znemožněné ich použitie, tedy aby listiny boly utajené. Okolnosť, že obžalovaný listiny nezničil a že ich na policajnom komisariáte na úradné vyzvanie vydal, nepodvracia pojem utajenia, poneváč zničenie listin neni potrebné k pojmu utajenia a tvori naopak samostatný spôsob spáchania prečinu podľa § 406 tr. z. Zákon nežiada, aby z utajenia nastala skutočná škoda, lež žiada len úmysel spôsobiť druhému utajením listiny škodu. Tento úmysel vrchný súd správne dovodil a stačí tu odkázať sťažovateľa na tieto správné dôvody vrchného súdu. Obžalovaný tvrdí, že jeho jednanie by mohlo zakladať len pokus prečinu podľa § 406 tr. z., ktorý však není podľa odst. 2 § 65 tr. z. trestný, poneváč kúpopredajné smluvy sice odňal a u seba zadržal, avšak neodmietol ich předložiť, lebo ich na policii aj vydal. Tým uplatňuje sťažovateľ zrejme zmätok podľa č. 1 b), resp. 1 c) § 385 tr. p. Zmätočná sťažnosť je však bezzákladná. Poneváč trestný čin bol dokončený už úmyselným utajením listin, nemôže okolnosť, že obžalovaný na policii kúpopredajné smluvy na úradnú výzvu vydal, jeho jednanie kvalifikovať ako pokus utajenia listin a založit jeho beztrestnosť.

Citace:

č. 4707. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 268-269.