Čís. 4661.

Pri výmere úhrnného trestu platí zásada, že zpravidla žiadny z jednotlivých trestov, uložených drievejšími rozsudkami, nesmie byť celkem preminutý; v zákone nemá oporu názor, že úhrnný trest nemá převyšovat’ výměru najťažšieho z týchto jednotlivých trestov.
(Rozh. zo dňa 15. marca 1933, Zm 3 72/33.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. M., v ktorej krajský súd v Trenčíne rozsudkem zo dňa 25. januára 1933 vymeral súhrnný trest podľa §§ 517 a 518 tr. p., zmätočnú sťažnosť odsúdeného A. M. zamietol.
Dôvody:
Proti rozsudku 1. stupňového súdu, ktorým bol obžalovanému v smysle §§ 517 a 518 tr. p. vymeraný súhrnný trest, podal obžalovaný zmátočnú sťažnosť čo do výměry trestu a okrem toho aj na základe § 384 č. 6 tr. p. Uvedený formálny dôvod zmätku bol uplatňovaný preto, že sa pojednávanie konalo v nepřítomnosti obžalovaného, ktorý nemohol sa dostaviť pre svoju nemoc. Tento dôvod zmatku však sa tu nevyskytuje. Podľa § 384 č. 6 tr. p. je dôvodom zmatku, bolo-li hlavně pojednávanie konané v nepřítomnosti jednotlivca, kterého přítomnost’ přehlasuje zákon za nezbytnú. Tieto předpoklady však v tomto případe nejestvovaly, lebo z ustanovenia § 518 tr. p. plynie bezpochybne, že pojednávanie cieľom vymerania súhrnného trestu môže sa konať aj v nepřítomnosti obžalovaného. Bezpodstatnou je tiež ďalšia námietka zmátočnej sťažnosti, že vymeraním příliš vysokého trestu bol porušený zákon. Poneváč išlo tu o výměru súhrnného trestu za jeden trest 4 mesačného väzenia a dva tresty po 2 mesiacoch väzenia, vymeranie súhrnného trestu v trvaní 7 mesačného väzenia zodpovedá zásadám, ustanoveným v 7. a 8. odst. § 518 tr. p. Tvrdenie zmätočnej sťažnosti, že súhrnný trest nemá prevyšovať výměru najťažšieho z jednot- livých trestov (v tomto případe trestu 4 mesačného väzenia), je v priamom rozpore s týmito zásadami, podľa ktorých pravidelné žiaden z jednotlivých trestov nesmie byť úplné preminutý. Námietky, že obžalovaný spáchal trestné činy pri politickej agitácii,. že však teraz sa politickej činnosti zriekol, že je nemocný a že sa musí starať o rodinu, nemôžu, hľadiac k ustanoveniam 7. a 8. odst. § 518 tr. p., prísť v tomto případe vôbec do úvahy. Zmätočná sťažnosť je tedy celkom bezzákladná a preto bola zamietnutá.

Citace:

č. 4661. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 181-182.