Čís. 167 dis.

Nel'ze 8 úspechom vytýkať vadnosť pokračovania pred disciplinárnym súdom prvej stolice na tom základe, že proti ustanoveniu § 85 odst. 1 adv. por. súkromná strana nebola upovedomená o termíne záverečného pojednávania, ak je zrejmé, že tento formálny nedostatek nemohol mať vliv na rozhodnutie disciplinárneho súdu.
Netreba, aby upovedomenie o inkasovaní peňazí v smysle § 48 adv. por. stalo sa doporučeným dopisom.
(Rozh. zo dňa 15. mája 1933, Ds III 20/32.)
Disciplinárny súd prvej stolice sprostil obvineného advokáta Dr. B. E. disciplinárnej obžaloby, že vo viac veciach zastupoval substitučne advokáta Dr. J. F., inkasoval peniaze, Dr. F-a však o tom neupovedomil, takže tento bezzákladne zažaloval protivníkov.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov potvrdil rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice.
Dôvody:
Proti oslobodzujúcemu rozsudku prvej stolice podala odvolanie súkromná strana preto, že pokračovanie bolo vraj vadné, lebo ona nebola uvedomená ani o termíne výsluchu svedkov ani o termíne záverečného pojednávania, ďalej preto, že súd prvej stolice vraj mylným ocenením dôkazov zistil, že obvinený uvědomil súkromnú stranu o tom, že inkasoval pre ňu peniaze; obvinený bol vraj omylne oslobodený, poneváč on mal dokázať, že súkromná strana skutočne dostala dopis obsahujúci upovedomenie o inkasovaní. Odvolanie je bezzákladné. Podl'a § 81 adv. zák. o termíne určenom na výsluch svedkov, nie je potrebné vyrozumeť súkromnú stranu. Súd prvej stolice porušil sice predpis § 85 adv. zák. tým, že opominul uvedomiť súkromnú stranu o roku záverečného pojednávania, táto formálna vada však nemohla mať vliv na rozsudok, lebo záujmy obžaloby boly dostatočne hájené žalobcom komory a štátnym zástupcom, ktorí boli prítomní na pojednávaní, a súkromná strana písomným podaním zo dňa 8. júla 1931 predostrela svoje poznámky na obranu obvineného. Čo sa týká merita veci, mylný je názor odvolatel'ov. že obvinený bol povinný dokázať aj to, že súkromna strana aj dostala dopis, ktorým ju obvinený uvedomil o inkasovaní peňazí. Podl'a § 48 adv. zák. obvinený vyhovel svojej povinnosti už uvedomením sťažovatel'a, tedy tým, že obvyklým spôsobom poslal mu uvedomenie. Nie je predpísané, že také uvedomenie by málo byť odoslané doporučeným dopisom. Z dôvodov správnych, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, nel'ze uznať, že súd prvej stolice sa mýlil, keď považoval za dokázané, že obvinený uvedomil súkromnú stranu o inkasovaní peňazí. Preto najvyšší súd nenašiel dôvodov k tomu, aby zmenil rozsudok súdu prvej stolice a aby za vinného uznal obvineného. Bolo tedy treba potvrdiť napadnutý rozsudok.

Citace:

Čís. 167 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 618-619.