Čís. 4884.

Predpis § 431 tr. p. o tom, u ktorého súdu má byť podaná zmätočná sťažnosť, bol ustanovením § 4 odst. 1 zák. č. 8/24 Sb. z. a n. rozšírený potial', že v prípade, v ktorom prichádza do úvahy upotrebenie zák. č. 8/24 Sb. z. a n., obžalovaný má právo podať zmätočnú sťažnosť nielen u súdu prvej stolice, lež aj u súdu odvolacieho.
(Rozh. zo dňa 14. decembra 1933, Zm III 439/33.)
Najvyšší súd usniesol sa v trestnej veci proti L. K. pre zločin podvodu následkom sťažnosti obžalovanej proti usneseniu krajského súdu v B. zo 7. októbra 1933, ktorým bola odmietnutá jej zmätočná sťažnosť podaná proti rozsudku vrchného súdu v B. z 13. júna 1933, takto: Sťažnosti sa vyhovuje, napadnuté usnesenie sa zmeňuje a zmätočná sťažnosť obžalovanej sa prijíma jako včas podaná.
Dôvody:
Obžalovaná bola rozsudkom súdu prvej stolice z 24. februára 1933 vôbec sprostená obžaloby, rozsudkom vrchného súdu v B. jako odvolacieho súdu z 13. júna 1933 však odsúdená pre prečin podl'a § 384 tr. zák. v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej osobitného obhájcu. Rozsudok odvolacieho súdu bol obžalovanej doručený súdom prvej stolice v smysle 5. odst. § 1 zák. čís. 8/1924 Sb. z. a n. s poučením o práve podať odpor a zmätočnú sťažnosť dňa 18. augusta 1933. Obžalovaná podala zmätočnú sťažnosť na poštu 26. augusta 1933 k vrchnému súdu, tento ju postúpil súdu prvej stolice, kam došla 29. augusta 1933. Súd prvej stolice odmietol zmätočnú sťažnosť jako opozdenú, lebo došla na krajský súd po uplynutí zákonitej lehoty.
Tento názor krajského súdu je mylný. Ide tu o prípad, upravený zákonom čís. 8/1924 Sb. z. a n., lebo rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený sprosťujúci rozsudok prvého súdu a obžalovaná bola odvolacím súdom odsúdená v jej neprítomnosti. Obžalovaná mala právo podať proti rozsudku odvolacieho súdu nielen zmätočnú sťažnosť, lež aj odpor. Podl'a 1. odst. § 4 cit. zák. mohla podať odpor u odvolacieho súdu bez ohl'adu na to, že rozsudok bol jej doručený súdom prvej stolice. S odporom mohla spojiť aj zmätočnú sťažnosť, tedy aj túto podať v tomto prípade u odvolacieho súdu. Hl'adiac k tomu, nel'ze obžalovanej odopreť právo podať v tomto prípade zmätočnú sťažnosť u odvolacieho súdu ani vtedy, keď zmätočnú sťažnosť nespojila s odporom, lebo priečilo by sa smyslu zákona, keď by sa obžalovanej málo odopreť právo vo zvláštnom podaní podať zmätočnú sťažnosť u toho súdu, u ktorého mohla ju podať vo spojení s odporom. Z toho plynie, že predpis § 431 tr. p. o tom, u ktorého súdu má byť podaná zmätočná sťažnosť, bol ustanovením § 4 odst. 1 zák.č . 8/1924 Sb. z. a n. rozšírený potial', že v prípade, v ktorom prichádza v úvahu upotrebenie zák. č. 8/1924 Sb. z. a n., obžalovaný má právo podať zmätočnú sťažnosť nielen u súdu prvej stolice podl'a § 431 tr. p., lež aj u odvolacieho súdu v smysle 1. odst. § 4 zák. č. 8/1924 Sb. z. a n. V tomto prípade bola zmätočná sťažnosť podaná na poštu k odvolaciemu súdu v 8 dňovej lehote ústanovenej v 1. odst. § 4 zák. č. 8/1924 Sb. z. a n., tedy včas. Preto bolo třeba vyhoveť sťažnosti, zmeniť podl'a 4. odst. § 379 tr. p. napadnuté usnesenie a uznať zmätočnú sťažnosť obžalovanej za podanú včas.

Citace:

Čís. 4884. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 605-607.