Čís. 4777.

Za páchateľa vraždy možno považovat’ len toho, kto vykonal čin smerujúci priamo k usmrteniu člověka.
(Rozh. zo dňa 14. septembra 1933, Zm IV 398/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti Ľ. K. a spol., obžalovaným zo zločinu vraždy, vyniesol rozsudok, ktorým vyhovel zm¸ätočnej sťažnosti verejného obžalobcu z dôvodu zmätočnosti označeného v bode 1 b) § 385 tr. p., zrušil rozsudok porotného súdu, nakoľko činy obžalovaných Ľ. K. a vd. A. F-ovej boly kvalifikované za páchateľské účastenstvo podľa § 70 tr. zák. v zločine úmyselného zabitia člověka podľa § 279 tr. zák., kvalifikovanom u vd. A. F-ovej aj podľa § 280 tr. zák., a činy obžalovaných kvalifikoval u obžalovaného Ľ. K. za zločin vraždy podľa § 278 tr. z. a u obžalovanej vd. A. F-ovej za účastenstvo podľa bodu 1 § 69 tr. zák. v zločine vraždy podľa § 278 tr. zák.
Z dôvodov:
Podľa bodu 1 b) § 385 tr. p. za dôvod zmätočnosti uplatňuje verejný obžalobca, že sa mýlili porotcovia a porotný súd, keď kvalifikovali činy obžalovaných Ľ. K. a vd. A. F-ovej za páchateľské účastenstvo podľa § 70 tr. zák. v zločine podľa § 279 tr. zák., hoci podľa zistených skutočností obžalovaní spáchali svoje činy s úmyslom vopred uváženým, ich činy tedy zakladajú skutkovú povahu zločinu vraždy podľa §§ 70 a 278 tr. zák. Zmätočná sťažnosť je základná. Skutkový stav je obsažený v skutkových otázkách č. 1 skupin I. a III. — porotcami kladne riešených, — ktoré otázky vzájomne sa doplňujú. Podľa tohoto skutkového stavu od mesiaca novembra až ku konci 5. januára 1933, — ktorého dňa bol čin vykonaný — obžalovaná vd. A. F. viackrát vyzvala svojho milenca, obžalovaného Ľ. K., aby zabil jej manžela, poškodeného Š. F.; dala mu aj pokyny dotyčne spôsobu prevedenia činu. Dňa 1. januára 1933 sa pobili zo žiarlivosti obžalovaný Ľ. K. a zomrelý Š. F. a po tejto události až ku spáchaniu činu obžalovaní každý deň sa stretli a pri týchto príležitostiach sa pretriasala medzi nimi otázka nutnosti odstránit zo sveta Š. F-a. Dňa 4. januára 1933 povedala vd. A. F. Ľ. K-ovi, že najbližšie treba čin vykonat’ a že keď dňa 5. januára 1933 príde obžalovaný Ľ. K. do ich bytu, ona sa o všetko postará, aby boly pripravené potrebné veci, a že obžalovaný najde v stodole pripravenú palicu, tiež mu prisľúbila, že keď dňa 5. januára 1933 príde na ich dvor medzi 5. a 6. hod. večer, bude ho pozorovat’ a vyšle svojho manžela pre vodu alebo pre drevo. Podľa tohoto vopred sostaveného plánu išiel obžalovaný Ľ. K. dňa 5. januára večer okolo 6. hod. na dvor Š. F.; vd. A. F-ová ho spozorovala, Ľ. K. našiel v šopě palicu, ktorú obžalovaná A. F. tam prichystala; čakal tam asi 5 minut; F-ová poslala svojho manžela pre drevo; keď Š. F. prišiel do šopy, Ľ. K. udrel ho palicou a pichnul ho nožom, Š. F. utekal proti svojmu domu, volajúc na pomoc svoju manželku; K. ho stále prenasledoval, pichnul ho nožom od zadu. Na volanie Š. F-a obžalovaná A. F. vyšla na dvor, avšak z vonku uzavrela dvere bytu; poškodený bol na dvore Ľ. K-om alebo A. F-ovou tak bitý, že na mieste zomrel. Obžalovaní tedy úmyselne sa zúčastnili usmrtenia Š. F. po dlhom uvažovaní a podľa vopred umluveného plánu. K. išiel na dvor F-a preto, aby ho zabil, A. F-ová však ho k činu cez dlhšiu dobu navádzala, plán vymyslela a výkon prichystala pripravením palice pre páchateľa a vyslaním manžela na dvor. Táto plánovitosť prevedenia činu zrejme dokazuje, že úmysel obžalovaných zabit’ Š. F-a bol kľudne vopred uvážený. Preto mýlili sa porotcovia a následkem toho aj porotný súd, keď záporne riešili právne otázky vzťahujúce sa na to, či sa obžalovaní zúčastnili usmrtenia Š. F-a vo vopred uváženom úmysle. Čin obžalovaných zakladá účastenstvo na zločine vraždy podľa § 278 tr. zák. Bolo tedy treba vyhovet’ zmätočnej sťažnosti verejného obžalobcu. Čo sa však týče druhu účastenstva obžalovaných v tomto zločine, bol viazaný najvyšší súd skutočnostiami, ktoré porotcovia zistili kladnými odpoveďmi, na kladené im otázky. Zo zistených skutečností nevysvitá, ktorý z obžalovaných sposobil poškodenému smrteľné poranenie, ani to, že by oni spoločne boli bývali to spósobili, lebo porotcovia dotyčne každého obžalovaného len to zistili, že alebo on, poťažne ona, alebo jeho spoločník, poťažne. jeho spoločnica, ubili poškodeného tak, že následkom toho zomrel. V tejto časti sa odchylujú skutkové otázky od správne osnovaných právnych otázok, podľa ktorých porotcovia mali riešiť, či obžalovaný (obžalovaná) sám (sama) alebo so svojou spoločníčkou (svojím společníkom) spáchal (spáchala) čin, predmet obžaloby tvoriaci. Pre najvyšší súd pri rieštení veci sú podľa odst. 3 § 33 tr. p. nov. smerodatné len skutkové otázky a preto aj tú otázku, podľa jakého druhu účastenstva zúčastnili sa obžalovaní zabitia poškodeného, mohol najvyšší súd riešiť len podľa znenia skutkových otázok.
Vražda podľa § 278 tr. zák. obyčajne sa spáchá násilím. Násilie pri vražde sa ukazuje pácháním takého činu, ktorý smeruje priamo k usmrteniu človeka. Páchateľom vraždy je tedy len ten účastník, ktorý spáchal čin smerujúci priamo k usmrteniu poškodeného. Niet pochybnosti, že obžalovaný Ľ. K. vyvinul páchateľskú činnost’, lebo on v usrozumení s druhým účastníkom bil a píchal poškodeného s úmyslom ho zabit’. Preto nehľadiac k tomu, či spôsobil smrteľné zranenie on, alebo jeho spoločník, je Ľ. K. odpovedný ako pácháteľ za smrť poškodeného. Najvyšší súd tedy kvalifikoval čin obžalovaného za páchateľské účastenstvo v zločine vraždy podľa § 278 tr. zák. Ináč treba však posudzovať účastenstvo A. F-ovej. Zo skutkovej otázky, vzťahujúcej sa na túto obžalovanú, neplynie zreteľne, že by bola ona ubila poškodeného, alebo že by sa bola dopustila iného priameho násilného činu proti nemu, lebo otázka pripúšťa možnost’, že to neurobila ona, ale spáchal to druhý účastník. Poneváč za páchateľa vraždy je možno považovat’ len toho, kto sa dopustil činu smerujúceho priamo k usmrteniu poškodeného a poneváč proti obžalovanej taký čin určite nebol zistený, preto najvyšší súd nemohol obžalovanú považovat’ za páchateľku vraždy. Zo skutkovej otázky plynie však, že pácháteľ Ľ. K. len preto dopustil sa činu, lebo stál pod vlivom svojej milenky A. F., ktorá ho k zavraždeniu manžela viackrát vyzvala, plán zosnovala a čin pripravila. Tento čin obžalovanej zakladá tedy skutkovú povahu účastenstva návodcu podľa bodu 1 § 69 tr. zák. v zločine vraždy podľa § 278 tr. zák. Poneváč táto kvalifikácia činu podľa § 71 tr. zák. nie je ťažšia, než kvalifikácia, ktorej sa domáhá verejný obžalobca, preto najvyšší súd kvalifikoval čin obžalovanej podľa bodu 1 § 69 a § 278 tr. zák. Je tu tedy dôvod zmätočnosti uvedený v bode 1 b) § 385 tr. p. Preto najvyšší súd vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného obžalobcu a vyniesol rozsudok odpovedajúci zákonu.

Citace:

č. 4777. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 381-383.