Čís. 177 dis.

Nijak sa neprevinil disciplinárne advokát, ktorý prijal od koncesovaného inkasačného podniku poverenie k súdnemu vymáhaniu inkasačnej provízie, prislúchajúcej podniku proti klientovi za činnosť vykonaná v rámci koncesie.
(Rozh. zo dňa 23. októbra 1933, Ds III 39/33.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. J. F. následkom odvolania, podaného obvineným proti rozsudku disciplinárneho sudu advokátskej komory zo dňa 22. apríla 1933 po preskúmaní spisov vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd jako súd disciplinárny pre veci advokátov zrušuje rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice a sprosťuje obvineného Dr. J. F. obžaloby pre disciplinárne previnenie podl'a bodu b) § 68 adv. zák.
Dôvody:
Proti rozsudku disciplinárneho súdu prvej stolice podal obvinený odvolanie preto, že mylné bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podl'a bodu b) § 68 adv. zák., lebo neporušil adv. zákon, keď zastupoval koncesovanú firmu »G.«, inkasnú kanceláriu v R. ciel'om súdneho vymáhania jej vlastnej pohl'adávky proti A. K., ktorá pohladávka nesmerovala na eludovanie práv advokátov. Súd prvej stolice preto má za to, že sa obvinený dopustil disciplinárneho previnenia podl'a bodu b) § 68 adv. zák., lebo sa vraj podujal vymáhať požiadavku inkasačného podniku za inkasačnú províziu, tedy zastupoval vraj takú stránku, účinkovanie ktorej v tomto smere spadá pod § 16 zák. čl. 54:1912. Tento právny názor súdu prvej stolice nemá však opory ani v zistených skutočnostiach, ani vo spisoch. Nie je sporné, že pohl'adávka, pri vymáhaní ktorej obvinený zastupoval inkasačný podnik, bola vlastná pohl'adávka tohoto podniku, ktorým on uplatňoval proti s voj mu údajnému klientovi inkasačnú províziu. Zo spisov neplynie, že táto provízia bola by sa vzťahovala na takú činnosť podniku, ktorou tento bol by chcel nejakým spôsobom pred súdom uplatňovať pohl'adávku svojho komitenta. Uplatňovaním rečenej pohl'adávky inkasačný podnik neprekročil svoju koncesiu na mimosúdne inkaso pohl'adávok svojích poverovatel'ov, preto nel'ze ustáliť, že v tomto prípade podnik prevádzal pokútne pisárstvo a že obvinený pomáhal inkasačnému podniku pri zákonom nedovolenej činnosti. O tom, či mal podnik oprávnenú pohl'adávku alebo nie, mal rozhodovať civilný súd a neplynie zo zistených skutočností, že obvinený bol by býval presvedčený, že účelom žiadosti o vydanie platobného príkazu bolo mariť právo iných. Mylný je tedy aj názor súdu prvej stolice, že obvinený porušil § 47 adv. zák. Preto mýlil sa súd prvej stolice, keď obvineného za vinného uznal podl'a obžaloby. Bolo tedy treba oslobodiť obvineného. Súd prvej stolice zistil aj to, že platobný príkaz, ako aj exemplár platobného príkazu vyhotovený bol mimo kancelárie obvineného advokáta, tedy asi v kancelárii »G.« a tu aj s razítkom advokátskym, aj napodobňovaným podpisom advokátovým sa narábalo bez dozoru obvineného advokáta, ale s jeho všeobecným súhlasom. Tento čin však nie je totožný s činom, ktorý je v tejto veci základom obžaloby; na tento čin obžaloba sa nevzťahovala, preto obžalovaný pre uvedený čin odsúdený byť nemôže.

Citace:

Čís. 177 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 636-637.