Čís. 4675.

Prečin zneužítia úradnej moci nemôže byť nikdy v materiálnom súbehu so zločinom alebo s prečinmi ťažkého alebo ľahkého ublíženia na tele. Štátny lesný hájnik nie je verejným úradníkom v smysle trestného zákona.
(Rozh. zo dňa 28. marca 1933, Zm 4 132/33.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti V. A. a spol., obžalovaným z prečinu zneužitia úradnej moci atď., na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obžalovaného V. A. vyniesol rozsudok, ktorým z dôvodu zmätočnosti označeného v bode 1 a) § 385 tr. p. z úradnej moci zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc, nakoľko obžalovaný V. A. za vinného bol uznaný z jedného prečinu zneužitia úradnej moci podľa § 473 tr. zák., a na základe bodu 1 § 326 tr. p. sprostil ho obžaloby pre uvedený prečin.
Z dôvodov:
Súdy nižších stolíc za vinného uznaly obžalovaného V. A. preto, že dňa 6. februára 1931 v štátnom lese u obce D. ako výpomocný štátny lesný hájnik pri vyšetřovaní lesnej krádeže, — tedy vraj vykonávajúc svoj úřad — železnou palicou pobil a) V. K-u, b) J. K-u, c) J. M-a, d) J. L-u, e) I. P-a, a tým spôsobil menovaným — vyjmúc P. I-a — zranenia, ktoré sa zahojily u J. K. v době od 8—20 dní, u ostatných v době do 8 dní; súdy nižších stolíc kvalifikovaly tieto činy za 5násobný prečin zneužitia úradnej moci podľa § 473 tr. zák. v materiálnom súbehu podľa § 96 tr. zák. s jedným prečinom ťažkého ublíženia na tele podľa § 301 tr. zák. a tromi prečinmi ľahkého ublíženia na tele podľa § 301 tr. zák. Táto kvalifikacie je nesprávná. Podľa znenia § 473 tr. zák. prečin podľa tohoto §, nakoľko bantovaním spadajúcim pod ustanovenia tohoto § bol spôsobený zároveň aj telesný úraz, — nikdy nemôže byť v materiálnom súbehu so zločinem alebo s prečinmi ťažkého alebo ľahkého ublíženia na tele, lebo prečin podľa § 473 tr. zák. je tu len vtedy, keď čin nie je prísnejšie trestný. Prečin ťažkého ublíženia na tele je prísnejšie trestný než prečin podľa § 473 tr. zák., preto prípad J. K-u, na škodu kterého bol spáchaný prečin ťažkého ublíženia na tele, nemôže byť kvalifikovaný podľa § 473 tr. zák. V tých prípadoch však, v ktorých bol spáchaný prečin ľahkého ublíženia na tele — bez ohľadu na to, čo bude nižšie uvedené, — bolo by možno uznať výlučné na kvalifikáciu podľa § 473 tr. zák.; poneváč hlavný trest stanovený na tento prečin je právě taký, aký je hlavný trest určený na prečin ľahkého ublíženia na tele, strata zastávaného úřadu však stanovená ako vedľajší trest §om 484 tr. zák. na prečin podľa § 473 tr. zák. je pre veřejného úradníka přísnější než peňažitý trest 2 000 Kč, stanovený v odst. 1 § 302 ako vedľajší trest na prečin ľahkého ublíženia na tele. Tieto úvahy však nemajú v tomto pripade praktického významu, lebo v tejto věci vôbec nemožno kvalifikovať činy obžalovaného podľa § 473 tr. zák. Súdy nižších stolíc použily kvalifikáciu podľa § 473 tr. zák., lebo považovaly obžalovaného ako výpomocného štátneho lesného hájnika, ktorý konal službu v štátnom lese, za verejného úradnika. Pojem verejného úradníka však nie je totožný s pojmom orgánu vrchnosti. Zrejmé je to z porovnania § 461 tr. zák. s § 5 zák. čl. 40:1914. Koho je možno v smysle trestného zákona — v tomto případe v smysle § 473 tr. zák. pokladať za verejného úradníka, určuje § 461 tr. zák. Sú to jednak tie osoby, ktoré podľa svojho úradu, služby, alebo zvláštneho poverenia sú zaviazané prevádzať štátne úkoly verejnej správy alebo spravedlnosti, municipia alebo obce. Táto kvalifikácia u obžalovaného vôbec chýba, lebo obhospodárovanie štátnych lesov nemá s týmito úkolmi verejnej správy nič spoločného, lež ide o výdelečný podnik hospodársky, štátom ako iným majitelom lesa obhospodárovaný za týchže zákoných kautiel a predpisov. Podľa § 1 vládneho nar. č. 206/1924 Sb. z. a n. štátne lesy a statky třeba spravovať podľa zásad obchodného hospodárenia. Ďalej stanoví § 461 tr. zák. za verejných úradníkov tie osoby, ktoré u verejných fondov, nemocníc, ústavov choromyseľných a pod. sú ustanovené ako dozorci, lékari, úradníci alebo sluhovia. Avšak v súdenom prípade nie je tvrdené, ani zo zistených skutkových okolností to neplynie, že by bol mal štátny majetok, na ktorom bol obžalovaný výpomocným hájnikom, nejaké také určenie, pre verejné blaho alebo záujmy vymedzené, ktoré práve zriadencom na majetku takom dodává charakter verejných úradníkov v smysle trestného zákona. V tomto prípade ide — ako už bolo vyslovené — len o celkom hospodársky podnik výdelečný, štátom vo vlastnej režii vedený. Niet dôvodú, aby zriadenci na takom podniku boli v smysle trestného zákona inak kvalifikovaní než zriadenci na iných podnikoch toho istého druhu a určenia. Neprávom preto činy obžalovaného, ktorého nemožno pokládat za veřejného úradníka, boly kvalifikované ako prečiny zneužitia úradnej moci podľa § 473 tr. zák.

Citace:

č. 4675. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 211-213.