Č. 9500.

Vyvlastnenie: 1. Podľa zák. o stav. ruchu č. 44/27 je přípustné vyvlastnenie pozemku i pre přístavbě. — 2. Není překážkou vyvlastnenia žiadaného za účinnosti zákona č. 44/27, že žiadateľ prez to, že podmienky vyvlastnenia nastaly už před účinnosťou zák. č. 44/27, nedomáhal sa vyvlastnenia už vtedy.
(Nález zo dňa 20. novembra 1931 č. 16802.)
Věc: Ladislav L. v T. proti župnému úřadu vo Zvolene (za zúč. Gregora M. adv. Dr. Ed. J. Baštýř z Prahy) o vyvíastnenie pozemku dľa zákona o stavebnom ruchu.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre nezákonnost’.
Dovody: Okresný úřad v Želiezovciach vyvlastňovacím nálezom zo dňa 28. apríla 1928 vyvlastnil pre sť-ľa Ladislava L. a jeho manželku podľa bodu 4 § 5 zák. č. 44/27 z pozemku Gregora M. a jeho manželky 446 štvr. siah stanovivši náhradu za štvr. siahu vo 4 Kč.
Žal. úřad napadnutým rozhodnutím vyhověl odvolaniu Gregora M. a jeho manželky do tohoto vyvlastňovacieho nálezu a zrušil tento nález z týchto dóvodov: Dľa intencie zákona, stavebný pozemok si móže žiadať vyvlastniť, kdo nemá svojho obytného domu. Žiadateľ takého má. Že je ten pre jeho početnú rodinu nedostatočný, na váhu nepadá, lebo Žiadateľ pozemok, na ktorom má dom, kupil v r. 1923, keď už jestvovaly podmienky, za ktorých sa teraz vyvlastnenia dovolává, poťažne mohol už vtedy památať na případné změny a nedostatky. Keďže to Žiadateľ neučinil, javí sa jeho terajšie pokračovanie proti intencii zákona a bolo preto 1. stupňové rozhodnutie zrušiť.
O sťažnosti vyvlastňovateľa Ladislava L. do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Žal. úřad v postupe inštančnom so zrušením vyvlastňovacieho nálezu úřadu 1. stolice zamietol žiadosť sť-ľovu o vyvlastnenie stavebného pozemku podľa zák. č. 44/27 o stavebnom ruchu preto, lebo že dľa intencie cit. zákona stavebný pozemok si móže žiadať vyvlastniť len ten, kdo nemá svojho obytného domu, avšak že sť-ľ takého má. Týmto svojím výrokom vyslovil vlastně žal. úřad — keďže neni sporu o tom, že sť-ľ na vyvlastniť zamýšlanom pozemku mienil previesť stavbu za účelom zváčšenia dosavadného svojho obytného domu — ten právny názor, že sť-ľovi ako už majiteľovi obytného domu nenáleží právo na vyvlastnenie pozemku za účelom rozšířenia svojho domku přístavbou. Pri tom žal. úřad v ďalších dóvodoch svojho rozhodnutia vyslovil i to, že tá okolnost’, že sť-ľ má početnú rodinu a jeho dom je pre tú nedostatočný, nepadá na váhu už ani preto, že sť-ľ kúpil si pozemok, na ktorom stojí jeho dom z r. 1923, tedy v době, keď už jestvovaly tie podmienky, za ktorých sa teraz vyvlastnenia domáhá, a preto, že mal na tieto nedostatky už vtedy památať a keď to neučinil, týmto vyvlastňovacím pokračováním tie odstrániť nemóže, lebo sa to protiví intencii zákona. Týmto výrokom však vyslovil žal. úřad ten ďalší právny názor, že totiž neprináleží právo na vyvlastnenie podľa cit. zákona tomu, kdo si nadobudne pozemek ku stavbě obytného domu v takej době, keď už dľa zákona vtedy platného jestvovaly tie podmienky, za ktorých sa osoba tá teraz vyvlastnenia domáhá.
Oba tieto právně názory žal. úřadu sú však mylné.
Účelom zákona č. 44/27 je usnadnenie a podpora stavebného ruchu; tohoto cielu dosiahnuť hľadi zákon predovšatkým tým, že dovoluje i vyvlastnenie za účelom opatrenia potřebných stavenisk pre stavby v § 2 uvedené, medzi ktoré patří i stavba obytných domov a stavba malých provozoveň drobných živnostníkov. Pri tejto tendencii zákona nelze mať za to, že by predpokladom pre jeho použitie bolo, že musí ísť o převedeme novostavby v smysle příslušných stavebných poriadkov (štatútov), t. j. o prevedenie takých stavebných objektov, ktoré sa zriaďujú vo všetkých svojich čiastkach od základu nove, ale že zákon sa vzťahuje i na případy, kde opatrenie staveniska je vóbec nezbytnou podmienkou ku prevedeniu stavby, ako tomu je i pri přístavbě, ktorá pripojujúc k dosavádnej stavbě novu čiasť vo smere horizontálnem, vyžaduje pre ňu stavebného miesta. (Srov. nál. Boh. A 2508/23, vydaný pre obor zák. č. 45/22.)
Zo svrchu uvedeného účelu zákona plynie, — keďže zákon ten v tomto smere neobsahuje žiadneho obmedzenia — i to, že není překážkou vyvlastnenia žiadaného za účinnosti zák. č. 44/27 okolnost’, že žiadatel’ prez to, že oné podmienky, za ktorých je přípustné vyvlastnenie za účinnosti tohoto zákona, nastaly už před jeho účinnosťou, vyviastnenia sa už vtedy nedomáhal podľa zákona platného v onej době, v ktorej nastaly tieto podmieky, za ktorých bolo přípustné vyvlastnenie i podľa onoho predošle platného zákona.
Keďže žal. úřad u vynesení napadnutého rozhodnutia vychádzal z výše uvedených mylných právnych názorov, je jeho rozhodnutie v odporu ko zákonom.

Citace:

Č. 9500. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1931, svazek/ročník 13/2, s. 342-344.