Č. 9565.

Církevné věci. — Administrativně pokračovanie (Slovensko): Vo veciach ložného pre rím.-kat. farára ide inštančný postup k min. školstva.
(Nález zo dňa 19. decembra 1931 č. 18580.)
Prejudikatura: Boh. A 9263/31.
Věc: Dedičia Jozefa S. v S. proti župnému úřadu vo Zvolene o ložné.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie, pokiať sa týká ložného pre Ondřej a B., zrušuje sa pre vadnosť pokračováni a, ináč sa sťažnosť odmieta pre nepřípustnost’.
Dovody: V podaní de dato 7. júla 1925 riadenom na okresný úřad v Želiezovciach udal Ján Š., r. kat. farár v S., že už viackrát bezvýsledné urgoval doporučenými dopisy vymoženie z r. 1923 zaostalého ložného, bárs bol dotyčný výkaz o týchto zaostalostiach s kanonickou visitáciou děkanským úradom vidimovanou zmienenému okresnému úřadu předložený a predkládajúc výkaz o zaostalom ložnom z r. 1924 žiadal, aby tak z r. 1923 ako i z r. 1924 zaostalé ložné bolo pre něho vymožené. — Podľa protokolu napísaného v S. dňa 16. decembra 1925 z příležitosti pojednávania lektikálnych požiadavok menovaného farára udal Gejza H. v zastúpení sťažujúcich si dedičov po Jozefovi Sk., že už 18 rokov platia dedičia ročně 4 prešp. merice čo ložné, ktoré farár bez námietok i přijal. K podvráteniu tejto námietky pri pojednávaní přítomný menovaný farár dovolával sa kanonickej visitácie.
Okresný úřad v Želiezovciach rozhodnutím zo dňa 2. novembra 1926 vyzval všetkých veriacich rím. kat. církve v S., aby svoje podťžnosti rokoviny a kobliny z r. 1924 za 15 dní od nadobudnutia pravoplatnosti tohoto rozhodnutia na rím. katol. faře v S. vyplatili a že, jestli tejto povinnosti zadost’ neučinia, bude rokovina a koblina exekučnou cestou vymožená, a ročné quantum obilia, rokoviny a kobliny stanovil medzi inými pre sťažujúcich si dedičov po Jozefovi Sk. v 27 brat. mericiach pšenice. Za dóvody svojho rozhodnutia uviedol okresný úřad, že příslušníci rím. kat. církve v S. napriek viacnásobnému osloveniu podťžnosti nevyplatili, preto muselo byť úradne zakročené; námietky dlžníkov ako neopodstatněné nemohly byť do ohťadu vziaté.
Župný úřad vo Zvolene nap. rozhodnutím zo dňa 30. januára 1928 — pokiať to prichádza v úvahu pre tento spor — odvolaniu sťažujúcich si dedičov po Jozefovi Sk. čiastočne vyhověl a rozhodnutie úřadu 1. stolice změnil a poťažne doplnil takto: Církevníci povinní sú dodat’ r. kat. farářovi v S. zpát počítajúc od 1. januára 1923 ročite a to majitel’ pol. urb. sesie 2 merice, 1/4 urb. sesie 1 1/2 merice pšenice a domkári 1 mericu ráži. Uvedené množstvo obilia povinní sú zaviazaní počnúc dňom 1. júla 1926 Ondřejovi B., r. kat. farářovi v S. pod ťarchou exekucie do 15 dní in natura vydať, alebo zaplatit’ hodnotu obilia v peniazoch, ktorá sa ustáluje na rok 1926 za 1 mericu pšenice v 47,50 Kč, ráži v 25,30 Kč, na rok 1927 za 1 mericu pšenice lebo ráži v 50 Kč. Za dovody svojho rozhodnutia uviedol župný úřad toto: Pravomoc dispozície zápisnice o kanonickej visitácii o požitkoch r. kat. farára nebola dosial’ žiadnou právnou normou niako obmedzená, tým menej zrušená. Takáto zápisnica je tedy jediným právně relevantným ustanovením, ktoré upravuje hmotné povinnosti veriacich voči ich farářovi. Žiadosť veriacich, aby bolo ložné upravené na inom majetkovom základe, je pranie »de lege ferenda« a patři tedy před církevně orgány, ktoré by mohly pre budúcnosť o ňom vo vlastnej pravomoci uvažovat’. Argumantácie cirkevníkov postrádajú preto akejkoťvek zákonnej opory. Pokial’ S.-ovi dedičia popierajú platebnú povinnost’, to isté platí i o ich odvolaní. Povinnost’ platenia cirkevnej osobnej dané je zásadné viazané len na podmienku náboženskej příslušnosti a na existencii daňového objektu dotyčnej farnosti. Bydlisko daňového subjektu je okolnosťou bez právneho významu. Podl’a smerodatnej terminologie zápisnice o kanonickej visitácii nutné je označovat’ dedičov Jozefa Sk. za »gazdov«, trebárs v S. nebývajú. Sú totiž námietky dedičov Sk.-ových i v tomto ohťadu liché. Bolo preto ložné v prisúdeňom množstve r. kat. farářovi v S. na základe zápisnice o kanonickej visitácii zo dňa 23. augusta 1841 prisúdiť. Peňažná protihodnota bola určená na základe obecného svědectva obecným úradom potvrdeného. Ohl’adom požitkov neb. farára Jána Š. bolo na rnieste len zásadné rozhodnut’. Úmrtím tohoto stala sa požiadavka požiadavkou pozostalosti po ňom. Nie je predmetom nalezacej činnosti politických úradov, aby o otázke aktívneho zastupovania pozostalosti po duchovnom a v otázke, komu patria pohťadávky tejže, rozhodovaly. Toto rozhodnutie opatřené je klauzulou, že proti němu, pokial’ už uložilo platbu v prospěch Ondreja B., poneváč zásadné súhlasí s 1. stupňovým rozhodnutím, opravného prostriedku cestou inštančnou niet. Proti ostatným jeho opatřením može podat’ k tomu legitimovaná strana odvolanie do 15 dní po doručení u okresného úřadu v Želiezovciach na referát min. škol. v Bratislavě.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Predne nutné je konstatovat’, že sťažujúci si dedičia po neb. Jozeťovi Sk. broja podťa obsahu jejich sťažnosti proti celému rozhodnutiu žal. úřadu, keďže vznášajú námietky proti ložnému za všetky dotyčné roky. tedy, jak proti ložnému pre neb. farára Jána Š., resp. jeho pozóstalosť (za dobu od 1. januára 1923 do 30. júna 1926) tak i proti ložnému pre farára Ondreja B. (za dobu od 1. júla 1926).
Uvažujúc o tejto sťažnosti musel sa nss predne z povinnosti úradnej zabývat’ otázkou, zdali žal. úřad právom označil, že jeho rozhodnutie v tej časti, ktorou uložená je platba ložného pre Ondreja B., je konečné v smysle § 5 zák. o ss, a zdali právom bolo v ostatnej časti toto rozhodnutie opatřené tým poučením o opravnvch právnych prostriedkoch, že proti tejto časti napadnutého rozhodnutia je přípustné v inštančnej ceste ešte dalšie odvolanie na referát min. škol. v Bratislavě. V tomto smere dospěl nss k týmto záverom:
Predmetom sporu je vymáhanie lektikálnych dávok a ide tu tedy zrejme o spor spadajúci do věcí církevných. Žal. úřad opřel svoj výrok o tom, že proti tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorou bola uložená platba zmienenej dávky pre Ondreja B., neni ďalšieho opravného prostriedku, o to, že v tejto časti jeho rozhodnutie je zásadné súhlasné s rozhodnutím úřadu 1. stolice, tedy bezpochybne o ustanovenie odst. 1 § 2 zák. čl. 20: 1901.
Podla odst. 1 § 2 zák. čl. 20: 1901 neni proti rozhodnutiu, ktoré súhlasí in merito s rozhodnutím stolice prvej, mimo prípadov tam zvláštně uvedených, přípustné odvolanie. Podla § 12 cit. zák. čl. netýká sa však toto ustanovenie § 2 záležitostí, ktorých konečné rozhodovanie prislúchalo k posobnosti uh. správného súdu, a zostávajú v takýchto záležitostiach v příčině odvolania dosavadně předpisy nedotknuté. Je sice pravda, že zák. čl. 24: 1896 nepřikazoval konečné rozhodovanie v církevnej záležitosti, o akú v danom sporu ide, k posobnosti uh. správného súdu. Lež podla zák. z 2. novembra 1918 č. 3 Sb. nastúpil na miesto tohoto súdu nss, ktorého obor posobnosti neopiera sa po spósobu zák. čl. 24: 1896 o individuálně prikázanie niektorej věci súdu tomu, ale jeho kompetencia je založená, jakmile ide o tvrdené porušenie subjektivného práva rozhodnutím alebo opatřením správného úřadu (§ 2 zák. o ss). Neni tedy podla ustanovenia cit. zák. záležitost’, o ktorú tu ide, vylúčená z posobnosti nss-u. Keďže ale podla § 12 zák. čl. 20: 1901 účinnost’ předpisu odst. 1 § 2 tohoto zák. čl. týká sa len věcí správnému súdu nepřikázaných, nemóže sa toto ustanovenie na daný případ vztahovat’ a nemohol sa preto žal. úřad, vylučujúc do svrchu zmienenej časti svojho rozhodnutia ďalší inštančný postup, odvolat’ obsahové na ustanovenie § 2 zák. čl. 20: 1901. Lež potom by bolo třeba zvláštnej normy, ktorá by ďalší inštančný postup z rozhodnutia župného úřadu vylučovala vo veciach církevnej povahy, akú má daný spor, vo ktorých lze sa odvolat’ až k min. Lež normy takejto uh. právny rád v právnych záležitostiach tohoto druhu nemá. (Srov. nál. Boh. A 9263/31.)
Potom ale za tohoto stavu věci neni napadnuté rozhodnutie ani v časti žal. úradom za konečnú označenej výrokom poslednej prípustnej stolice správnej, ale je i ohladne tejto časti napadnutého rozhodnutia takouto stolicou min. škol. (resp. jeho referát v Bratislavě).
Nutné bolo tedy sťažnosť podanú do rozhodnutia župného úřadu v onom bode odmietnuť pre nepřípustnost’ podla § 5 zák. o ss, ktorým broja sť-lia proti tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorú časť i žal. úřad neuznal konečnou, t. j. v ktorej ide o ložné pre neb. Jána Š. Avšak tohoto opatrenia nemohol použit’ nss proti onému bodu sťažnosti, ktorým broja sť-lia do tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorú časť žal. úřad uznal konečnou, t. j. v ktorej ide o ložné pre Ondreja B., keďže tento procesný nedostatok spósobený bol žal. úradom, ktorý v právnom poučení ďalší opravný prostriedok do tejto časti napadnutého rozhodnutia vylúčil. Pre tuto podstatnú vadu bolo napadnuté rozhodnutie zrušit’ podl’a § 6 zák. o ss potial’, pokial’ sa týká ložného pre Ondreja B.

Citace:

Č. 9565. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1931, svazek/ročník 13/2, s. 504-507.