Čís. 6025.Úmyselné a bezprávné zničenie alebo poškodenie okien domu — keďže sú to veci nehnuteľné — nespadá pod ustanovenie § 418 tr. zák., ale stíha sa podľa výšky spôsobenej škody buď podľa § 421 tr. zák. ako prečin, alebo podľa § 127, odst. 2 tr. zák. prest. ako prestupok.(Rozh. zo dňa 27. októbra 1937, Zm IV 301/37.)Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin podvodu atď. vyhovel opravnému prostriedku k zachovaniu právnej jednotnosti a vyslovil, že pravoplatnými rozsudkami okresného súdu v N. zo dňa 10. júla 1935 a krajského súdu v N. zo dňa 25. septembra 1935 a usnesením vrchného súdu zo dňa 30. decembra 1935 bol porušený zákon v ustanovení § 1, odst. 1 tr. z. a § 418 tr. z., pokiaľ nimi čin obžalovaného A., že dňa 12. novembra 1934 v N. vytkol P-ovi okennú tabuľu v cene 20 Kč, bol kvalifikovaný za prečin poškodenia hnuteľnej veci podľa § 418 tr. z.Podľa § 442, odst. 7 tr. p. zrušil najvyšší súd spomenuté rozsudky a usnesenie vo výroku o kvalifikácii uvedeného činu a kvalifikoval čin ten za prestupok podľa § 127, odst. 2 prest. tr. zák.Z dôvodov:Rozsudkom okresného súdu v N. zo dňa 10. júla 1935 bol A. uznaný vinným: 1. — — — 4. prečinom poškodenia cudzieho majetku podľa § 418 tr. z. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný do viny a do nepovolenia podmienečného odkladu výkonu trestu a zmocnenec štátneho zástupcu pre použitie § 92 tr. z. a z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. pre nesprávné vymeranie trestu. Krajský ako odvolací súd v N. rozsudkem zo dňa 25. septembra 1935 zmenil prvostupňový rozsudek, oslobodil podlá § 326, čís. 2 tr. p. obžalovaného od obžaloby z prečinu ad 1. uvedeného. Dôsledkom toho mu znovu vymeral trest. Podľa § 7, odst. 2 zák. čís. 562/1919 Sb. z. a n. poukázal prvostupňový súd, aby dodatočne rozhodol o podmienečnosti odsúdenia.Obžalovaný podal proti odvolaciemu rozsudku zmätočnú sťažnosť, ktorú vrchný súd usnesením z 30. decembra 1935 podľa § 434, odst. 3 tr. p. odmietol ako vylúčenú zákonem, totiž ustanovením § 33, odst. 3 por. nov.Okresný súd v N. jednajúc podlá príkazu odvolacieho súdu podľa § 7, odst. 2 zák. čís. 562/1919 Sb. z. a n. usnesením z 25. februára 1936 nepovolil odsúdenému podmienečný odklad výkonu trestu. Proti tomu podal obžalovaný odvolanie pre nepovolenie tohoto odkladu.Krajský súd v N. jednal o tomto odvolaní v neverejnom (proti ustanoveniu § 7, odst. 2 zákona čís. 562/1919 Sb. z. a n. a §§ 550, odst. 1, 399, odst. 1 tr. p.) zasadnutí a usnesením zo dňa 16. mája 1936 odvolaniu nevyhovel a napadnuté usnesenie potvrdil. Tým bola vec pravoplatné skončená.Proti usneseniu odvolacieho súdu podal síce ešte zmätočnú sťažnosť obžalovaný, ale vrchný súd ju usnesením zo dňa 14. septembra 1936 odmietol ako zákonom, totiž § 556, odst. 3 tr. p. vylúčenú.Právna kvalifikácia činu obžalovaného, hore sub 4. uvedeného, neodpovedá zákonu.V tomto smere uznaly nižšie súdy skutkem, že obžalovaný dňa 12. novembra 1934 v N. v hádke zo zlosti rozbil P-ovi okennú tabuľu a tým mu spôsobil škodu 20 Kč. Čin tento kvalifikovaly za prečin poškodenia cudzieho majetku podľa § 418 tr. z. Podľa tohoto predpisu sa trestá len úmyselné a bezprávné poškodenie cudzej veci hnuteľnej. Okná domu nie sú však vecmi hnuteľnými, ale súčiastkami vecí nehnuteľných a tedy vecmi nehnuteľnými. Ich poškodenie, na pr. rozbitie tabulí v nich, nie je tedy poškodením veci hnuteľnej, ale nehnuteľnej. Úmyselné a bezprávné poškodenie nehnuteľných vecí inej osoby sa stíha podľa výšky spôsobenej škody buď podľa § 421 tr. z. ako prečin, je-li škoda nad 100 Kč. alebo podľa § 127, odst. 2 prest. tr. zák. ako prestupok, je-li škoda nižšia. Poneváč tedy v súdenom prípade išlo o poškodenie nehnuteľnej veci v hodnote pod 100 Kč, mal byť hore opísaný čin obžalovaného kvalifikovaný za prestupok podľa § 127, odst. 2 prest. tr. zákona.Keď prez to okresný súd v N. v svojom cit. rozsudku zistený čin kvalifikoval za prečin poškodenia cudzieho majetku podľa § 418 tr. z., prehlásil, že je prečinom taký skutok, ktorý je ba prestupkom, a tým porušil zákon v ustanovení § 1, odst. 1 tr. z. a § 418 tr. zák.Odvolací súd túto vadu, tvoriacu v neprospech obžalovaného dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., neodstránil, ale v onom smere prvostupňový rozsudok potvrdil, ačkoľvek rozsudok prvého súdu bol napadnutý tiež v tejto časti. Týmto potvrdzujúcim výrokom tedy aj odvolací súd porušil zákon rovnakým spôsobom.Rovnako usnesením vrchného súdu bol porušený ten istý predpis zákona, lebo tento súd odmietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného ako zákonom vylúčenú a z úradnej povinnosti podľa § 385, odst. 2 tr. p., § 557, odst. 3 tr. p. a §§ 30, 33, odst. 1 por. nov. neodstránil onu vadu, ačkoľvek tiež rozsudok odvolacieho súdu bol vo vylíčenom výroku napadnutý. Okolnosť, že strany by podľa § 556, odst. 3 tr. p. nemohly dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. vytýkať, nebránila vrchnému súdu, aby nezjednal nápravu z úradnej moci.Bolo preto vyhovené opravnému prostriedku generálnej prokuratúry, podanému k zachovaniu právnej jednotnosti, a bolo vyslovené, že rozsudkami okresného súdu v N. zo dňa 10. júla 1935 a krajského súdu v N. zo dua 25. septembra 1935, a usnesením vrchného súdu zo dňa 30. decembra 1935 bol porušený zákony ustanovení § 1, odst. 1 tr. z. a § 418 tr. zák.Ako už bolo uvedené, porušenie to stalo sa v neprospech obžalovaného, lebo namiesto pre prestupok, trestný uzamknutím do 8 dní, bol uznaný vinným prečinom, trestným vážením do 1 roku (lebo o veci podľa § 18, čís. 9 zák. čl. XXXIV:1897 súdil okresný súd a neodstúpil vec sborovému súdu) a pokutou od 500 Kč do 10000 Kč. Boly preto spomenuté rozsudky a usnesenie nižších súdov v smysle § 442, odst. 7 tr. p. zrušené vo výroku o kvalifikácii tohoto činu a čin ten, hľadiac na včas podaný súkromný návrh, bol kvalifikovaný iba za prestupok podľa § 127, odst. 2 prest. tr. zák.