Čís. 5962.

Úder, ktorý zasadil poškodený obžalovanému päsťou do tvári, nie je takým »ťažkým ublížením«, aké sa vyžaduje ku kvalifikácii činu podľa § 307, odst. 2 tr. zák.; došlo-li však k nemu bez vážnej príčiny, v hostinci pred verejnosťou, mohol vyvolať u obžalovaného tak veľké a mocné duševné pohnutie (»veľké rozčulenie« v smysle prvého odstavca § 307 tr. zák.), že bolo prekážkou kľudnej rozvahy a omedzovalo schopnosť rozhodovania obžalovaného.
(Rozh. zo dňa 11. septembra 1937, Zm IV 450/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu úmyselného zabitia človeka, vyhovel čiastočne zmätočnej sťažnosti obžalovaného uplatnenej na základe § 385, čís. 1 b) tr. p., z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušil rozsudek porotného súdu vo výroku o kvalifikácii trestného činu a kvalifikoval ho ako zločin ťažkého ublíženia na tele so smrteľným výsledkom, spáchaný v silnom rozčulení podľa § 306 tr. z., prvý prípad a § 307, odst. 1 tr. z.
Z dôvodov:
Zmätočnou sťažnosťou uplatnenou na základe § 385, čís. 1 b) tr. p. domáha sa obžalovaný, aby čin bol kvalifikovaný ako zločin ťažkého ublíženia na tele so smrteľným výsledkom, spáchaný v silnom rozčulení podľa § 307, odst. 1, alebo odst. 2 tr. z. Zmätočnej sťažnosti, pokiaľ ide o kvalifikáciu podľa § 307, odst. 1 tr. z., nemožno odopreť oprávnenia.
Porotcovia kladným odpovedaním na skutkové otázky zistili, že obžalovaný zdržoval sa v hostinci v spoločnosti M. a N. Po krátkej chvíle prišiel ta poškodený O. a podaním ruky pozdravil M. a N. Ak poškodený chcel odísť, rozlúčil sa s M. a N., kdežto obžalovanému ruku nepodal. Pri tom zvolal obžalovaný na poškodeného: »Kýho Boha chce pri našom stole.« Potom O. bez každej príčiny udrel obžalovaného päsťou do tvári. Obžalovaný na to vyskočil a akonáhle ho chcel poškodený druhý raz udreť, siahol do vrecka, vytiahol vreckový nôž a ihneď ním bodnul poškodeného veľkou silou do pravého ramena nad lokťovým ohybom a spôsobil mu takú ranu, následkom ktorej poškodený na druhý deň zomrel.
Zlé nakladanie so strany poškodeného nemožno sice uznať za také ťažké ublíženie, ktoré sa vyžaduje ku kvalifikácii činu podľa § 307, odst. 2 tr. z. Okolnosti však, že poškodený bez vážnej príčiny uderil obžalovaného do tvári a chcel ho aj znova uderiť a takto ho v hostinci pred verejnosťou zahanbil, mohly vyvolať tak veľké a mocné duševně pohnutie u obžalovaného nečekaným útokem prekvapeného, že bolo to prekážkou kľudnej rozvahy a omedzilo schopnosť rozhodovania. Z toho plynie, že obžalovaný pojal svoj úmysel a ihneď vykonal čin v takom duševnom stave, ktorý zodpovedá silnému rozčuleniu v § 307, odst. 1 tr. z. označenému.
Mýlili sa tedy porotcovia, keď záporne odpovedeli na 11. právnu otázku v tomto smere im danú a neuznali na kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia zákona.

Citace:

Čís. 5962. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 337-338.