Čís. 5845.

Štátny obvodný lekár nie je členom, ale len orgánom vrchnosti v smysle zák. čl. XL:1914.
(Rozh. zo dňa 9. marca 1937, Zm IV 56/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol. pre zločin násilia proti vrchnosti v dosledku zmätočnej sťažnosti obžalovaných z povinnosti úradnej z dóvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolic vo výroku o kvalifikácii činu obžalovaných a kvalifikoval ich čin ako prečin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914.
Z dovodov:
Pri preskúmaní věci z povinnosti úradnej zbadal najvyšší súd, že súdy nižších stolic mylné kvalifikovaly trestný čin obžalovaných za zločin podľa § 2, odst. 2 zák. čl. XL:1914, považujúc štátneho obvodného lekára dra M. za člena úřadu (správné vrchnosti), ktorému obžalovaní nebezpečnou hrozbou prekážali v takom výkone jeho povolania, ktorý bol po právě.
S hradiska ustanovení § 1 a 2 cit. zákona třeba považovat’ za členov vrchnosti len tie orgány státnej moci, ktoré spoluúčinkujú pri uskutočnení štátnych úkolov a pri tom im prislúcha samostatná rozhodujúca a donucovacia moc nad občanmi.
Štátni obvodní lekári, ktorí podľa § 9 zákona čís. 236/1922 Sb. z. a n. majú povahu veřejných orgánov, vykonávajú sice podľa svojich povinností v zákonoch čís. 332/1920 a 236/1922 Sb. z. a n. im uložených zdravotne-policajné úkoly, tedy úkoly státně, avšak bez toho, že by im bola daná samostatná rozhodovacia a donucovacia moc. V dosledku toho neľze považovať štátneho obvodného lekára za člena vrchnosti v smysle ustanovení zák. čl. XL:1914, ale len za orgán vrchnosti, čo plynie aj z ustanovenia § 23 vládneho nariadenia čís. 24/1923 Sb. z. a n., podľa ktorého sú obecní a obvodní lekári len výkonnými orgánmi štátnej policie zdravotne j.
Vyčerpává preto čin obžalovaného skutková podstatu prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 a súdy nižších stolic, keď prez to uznaly obžalovaných vinnými zločinom podľa § 2, odst. 2 citovaného zákona, zavinily zmätok podl’a § 385, čís. 1 b) tr. p., ktorého podl’a posledného odstavca tohoto paragrafu třeba dbať z povinnosti úradnej, lebo je na ujmu obžalovaných. Preto najvyšší súd, pokračujúc podľa § 33, odst. 1 por. nov., zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolic vo výroku o kvalifikácii trestných činov obžalovaných a trestné činy kvalifikoval podľa zákona.

Citace:

č. 5845. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 135-136.