Čís. 5961

Odvolal-li obžalovaný po vyhlásení rozsudku podľa § 53, odst. 3 tr. p. a § 42 advok. por. prehlásením do súdnej zápisnice plnomocenstvo pre svojho obhájcu, nastáva účinnosť tohoto prejavu pre súd oznámením odvolania plnej moci; zmätočná sťažnosť, ktorú potom podal obhájca v prospech obžalovaného (§ 383, 2 b) tr. p.), je podaná osobou neoprávnenou; je nerozhodné, že obhájca bol súdom upovedomený o odvolaní plnomocenstva až po podaní svojej zmätočnej sťažnosti.
(Rozh. zo dňa 11. septembra 1937, Zm III 420/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin vraždy zamietol sťažnosť obhájcu proti usneseniu krajského súdu.
Dôvody:
Napadnutým usnesením bola zmätočná sťažnosť sťažovateľa — obhájcu — odmietnutá ako podaná osobou neoprávnenou.
Proti tomuto usneseniu obhájca uplatnil sťažnosť a namieta, že ide o prípad obligatornej obhajoby a preto obhájca je povinný hájiť obžalovaného, kým alebo súd neustanoví alebo obžalovaný si nezvolí iného obhájcu. Upovedomenie obhájcu o odvolaní plnej moci obžalovaným sa stalo iba po podaní zmätočnej sťažnosti, iný obhájca nebol ani ustanovený ani zvolený a preto podľa názoru obhájcu krajský súd neprávom odmietol jeho zmätočnú sťažnosť. Sťažnosť nie je základná.
V smysle § 56 tr. p. je obhajoba zaväzná iba pre hlavné pojednávanie, a to v prípadoch v tomto zákonnom ustanovení uvedených. V súdenej veci ide o prípad obligatornej obhajoby. Sťažovateľ ako zvolený obhájca bol na hlavnom porotnom pojednávaní prítomný a preto bolo učinené zadosť tomuto zákonnému ustanoveniu. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom porotnom pojednávaní dňa 20. mája 1937 obhájca sa nevyjadril.
Obžalovaný A. ústnym prehlásením do zápisnice u krajského súdu dňa 22. mája 1937 odvolal plnú moc danú sťažovateľovi ako zvolenému obhájcovi. Sťažovateľ ako zvolený obhájca podal dňa 24. mája 1937 zmätočnú sťažnosť. O odvolaní plnej moci bol stažovateľ súdom upovedomený dňa 8. júla 1937.
Podľa § 53, odst. 3 tr. p. a § 42 adv. por. môže obvinený obhájcovi, ktorého sám volil, kedykoľvek odňať plnú moc. Účinnosť tohoto odvolania plnej moci nastáva pre súd oznámením tohoto odvolania plnej moci súdu.
Vykázanie zmocnenia treba posudzovať podľa toho stavu, aký bol podľa obsahu spisov v dobe učineného opatrenia obhájcu. Na základe odvolania plnej moci obžalovaným nebola už plná moc sťažovateľa ako zvoleného obhájcu vykázaná a preto zmätočná sťažnosť podaná sťažovateľom ako zvoleným obhájcom po tomto odvolaní plnej moci bola podaná bez vykázanej plnej moci a tedy osobou neoprávnenou. Pre toto posudzovanie je nerozhodné, že obhájca bol o odvolaní plnej moci upovedomený iba po podaní zmätočnej sťažnosti.
Odvolaním plnej moci, danej obžalovaným zvolenému obhájcovi, prestal tento byť obhájcom obžalovaného a preto neprichádza v úvahu ustanovenie § 383, odst. 2 b) tr. p. o podaní zmätočnej sťažnosti obhájcom v prospech obžalovaného aj proti vyslovenej vôli obžalovaného. Nemýlil sa preto krajský súd, keď odmietol zmätočnú sťažnosť sťažovateľovu ako podanú osobou neoprávnenou. Bezzákladná sťažnosť bola podľa § 379, odst. 4 tr. p. zamietnutá.

Citace:

Čís. 5961. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 336-337.