Čís. 6059.

Vyhrážanie trestným alebo disciplinárnym oznámením je sice »hrozbou« v smysle § 350 tr. zák., nie je však pre zamestnanca, ktorý by mohol stratiť zamestnanie len po odsúdení súdnom alebo disciplinárnom, ktoré nezávisí od vyhrážajúceho vinníka, hrozbou »závažnou majetkovou škodou« podľa § 353, čís. 1 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 1. decembra 1937, Zm IV 508/37.)
N., poštový doručovatel, ktorý vyjednával s vlastníkom záhrady o kúpe ovocia pre svojho predstaveného, natrhal na záhrade na skúšku 1 kg 30 dkg hrušiek v cene 1 Kč 30 h. Obžalovaný A., strážca záhrady, požadoval potom od N. ústné i písomne, aby mu za natrhané hrušky zaplatil 300 Kč, lebo ináč že odovzdá vec súdu a advokátovi, N. bude súdom potrestaný a v dôsledku toho prepustený zo služby. N. obžalovanému požadovanú sumu nezaplatil. Sudy nižších stolíc uznaly obžalovaného vinným pokusom zločinu vydieračstva podľa §§ 65, 350, 353, čís. 1 tr. zák.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť obhájcu obžalovaného, pokiaľ uplatňovala dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p.; vyhovujúc zmätočnej sťažnosti, pokiaľ uplatňovala dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p., zrušil najvyšší súd rozsudky oboch súdov nižších stolíc, pokiaľ čin obžalovaného bol podriadený aj pod ustanovenie § 353, č. 1 tr. z., a túto kvalifikáciu pominul.
Z dôvodov:
S hľadiska § 385, č. 1 a) tr. p. neprávom namieta zmätočná sťažnosť, že nie je daná skutková povaha vydieračstva ani po objektivnej ani po subjektivnej stránke.
Ku skutkovej povahe tohoto činu sa nevyžaduje, aby bolo vyhrožované bezprostredným činom na škodu poškodeného.
Bezzákladná je tiež námietka, že hrozba nebola v tomto prípade spôsobilá vyvolať v poškodenom dôvodnú obavu. Keď obžalovaný vyhrážal poškodenému spôsobením, že bude proti nemu zavedené súdne pokračovanie, ktoré bude mať za následok stratu zamestnania, a keď tuto hrozbu opakoval aj písomne, bola hrozba takého rázu, že poškodený mohol sa obávať, že ju obžalovaný skutočne splní a že by z toho mohla nastať pre poškodeného majetková ujma.
Poneváč išlo o 1 kg 30 dkg hrušiek v cene 1 Kč 30 h, obžalovaný však žiadal na poškodenom 300 Kč a v opačnom prípade vyhrážal mu udáním u súdu, spôsobením veľkých výloh a straty zamestnania, neľze pochybovať, že mu išlo o to, aby dosiahol bezprávné majetkového osohu, pri čom nielen prospech sám o sebe, ale aj spôsob uplatnenia bol bezprávny.
Námietka, že obžalovaný mohol sa domnievať, že jeho škoda sa rovná výške požadovanej sumy, nie je ničím doložená a je v rozpore zo zsteným skutkovým stavom.
Ináč rozhodujúci je bezprávný spôsob opatrenia prospechu. Že však obžalovaný tu nekonal dobromyseľne, plynie jasne z toho, že vyhrážal trestným oznámením a stratou zamestnania, aby obdržal od poškodeného sumu, na ktorú nemal práva.
Dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. sa tedy nevyskytuje v žiadnom smere a zmätočná sťažnosť bola v tomto bode zamietnutá podľa 1. odst. § 36 por. nov.
Naproti tomu neľze odopreť oprávnenie zmätočnej sťažnosti, pokiaľ uplatňuje dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. námietkou, že nešlo o vyhrožovanie závažnou majetkovou škodou v smysle § 353, č. 1 tr. z. Poškodený mal sice zamestnanie poštového doručovateľa, tedy zamestnanie, ktoré mohlo jemu a jeho rodine zaistiť existenciu na celý život, a strata tohoto zamestnania bola by preňho závažnou majetkovou škodou. Avšak táto strata nezáležala od obžalovaného, ale od odsúdenia v trestnom alebo v disciplinárnom pokračovaní, ktorého výsledok nebol závislý od obžalovaného. Išlo tedy len o vyhrážanie trestným alebo disciplinárnym oznámením, čo znamenalo sice hrozbu v smysle § 350 tr. z., avšak nie v smysle § 353, č. 1 tr. z. Preto najvyšší súd vyhovel v tomto bode zmätočnej sťažnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p., zrušil podľa 1. odst. § 33 por. nov. rozsudky súdov nižších stolíc vo výroku o podriadení trestného činu pod ustanovenie § 353, č. 1 tr. z. a tuto kvalifikáciu pominul.

Citace:

Čís. 6059. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 522-524.