Čís. 5993.

Šofér z povolania vykonáva »svoje povolanie« (§ 310, odst. 2 tr. zák.) i vtedy, keď — trebárs len z ochoty — prevezme na žiadosť opilého majiteľa auta riadenie jeho vozu.
(Rozh. zo dňa 12. októbra 1937, Zm III 476/37.) Obžalovaný, skúšaný šofér z povolania, sám trocha podnapilý, prevzal v noci na žiadosť opilého majiteľa auta riadenie jeho vozu. Išiel s autom neprimerane veľkou rychlosťou, majúc rozžaté len jedno svetlo a nedávajúc výstražné znamenie, po nesprávnej strane cesty tak neopatrne, že sa srazil s protiidúcim cyklistom a spôsobil mu poranenia, ktoré sa hojily šesť týždňov. Oba súdy nižších stolíc kvalifikovaly trestný čin obžalovaného ako prečin ťažkého poškodenia tela z nedbalosti podľa § 310, odst. 2 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčasti odmietol a zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Zmätok podľa § 385, č. 1 b) tr. p. uplatňuje sťažovateľ námietkou, že viedol auto len z ochoty na požiadanie opilého majiteľa auta, a že tedy neriadil auto vo výkone svojho povolania, takže kvalifikácia podľa § 310, odst. 2 tr. z. nie je správna. Námietka neobstojí. Obžalovaný je šoférom z povolania a majiteľ auta poveril ho riadením auta, poneváč vedel, že riadenie auta je jeho povoláním, tedy zrejme nielen preto, že obžalovaný preukázal skúškou spôsobilosť riadiť auto, ale hlavne preto, že obžalovaný je šoférem z povolania. Obžalovaný tedy v tomto prípade pri riadení auta vykonával svoje povolanie. Pri tom nezáleží na tom, či obžalovaný prevzal riadenie auta z ochoty.

Citace:

Čís. 5993. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 386-387.