Čís. 6066.

Ku skutkovej podstate prečinu pomluvy tlačou podľa § 2 zákona o ochrane cti sa nevyžaduje, aby skutočnosť, ktorá by mohla poškodeného vydať v opovrhnutie alebo snížiť ho v obecnom mienení, bola vždy priamo sdelená, ale stačí trebárs aj zastrený poukaz, ktorý môže takú skutočnosť v mysli priemerného čitateľa vyvolať.
(Rozh. zo dňa 11. decembra 1937, Zm III 592/37.)
O súkromnej žalobkyni, obyvateľke menšieho mesta, činnej vo verejnom postavení, vyrojily sa kedysi z neznámého prameňa povesti, že v háji pri meste pohlavně obcovala s istým mužom a že toto pohlavné obcovanie veľmi drasticky skončilo v nemocnici. Súkromná žalobkyňa stíhala všetkých rozširovateľov tejto zprávy žalobami pre pomluvu, a to s úspechom. Po uplynutí niekoľko rokov, ešte v dobe, kedy bol prípad v živej pamäti, napísal A. a v tlačive pod názvom »Silvestrovské zrkadlo« dlal uverejniť a rozširovať stať s titulom: »Súťaž slovenských piesní. (Budú spievané na Silvestra.)« V tejto stati uviedol pisateľ mená radu všeobecne známých osobností z mesta, medzi nimi aj súkromnú žalobkyňu i s udaním jej povolania, a pripojil ku každému menu začiatok alebo názov takej piesne, ktorá naznačovala nejakú okolnosť, příhodu zo života alebo vlastnosť dotčenej osoby, takže čitatelia boli takto nútení rozpomenúť sa na vzťah piesne k určitému menu. O súkromnej žalobkyni uviedol pisateľ, že na Silvestra zaspieva pieseň: »Hej háj, hej háj, zelený háj . . .« Obsahom tohoto tvrdenia cítila sa súkromná žalobkyňa dotknutá na svojej cti a na jej žalobu uznaly oba súdy nižších stolíc obžalovaného vinným prečinom pomluvy podľa § 2 zákona o ochrane cti.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Obžalovaný uplatnil proti rozsudku odvolacieho súdu zmätočnú sťažnosť čo do viny, trestu a nepovolenia podmienečného odsúdenia.
Zmätočná sťažnosť uplatnená čo do viny, a tedy zrejme založená na dôvode zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p., namleta, že k tomu, aby obsah tlačiva vyčerpával skutkovú podstatu niektorého trestného činu proti zákonu na ochranu cti, sa vyžaduje, aby to, co sa kladie niekomu za vinu, aj objektívne vyčerpávalo skutkovú podstatu niektorého trestného činu proti zákonu o ochrane cti.
Zmätočniá sťažnosť vytýká, že to, čo sa obžalovanému kladie za vinu, nevyčerpáva skutkovú podstatu žiadneho trestného činu proti zákonu o ochrane cti, a označuje za mylný názor odvolacieho súdu, že stačí uviesť nejakú narážku, v súvislosti s ktorou vynorí sa potom v mysli čitateľov spomienka na nejaký prípad, ktorý je pre súkromnú stranu snáď nepríjemný.
Zmätočná sťažnosť dovodzuje, že taká narážka iba vtedy by bola trestným činom, keby aj sama obsahovala znaky skutkovej podstaty nejakého trestného činu proti zákonu o ochrane cti, čo ale v súdenom případe nie je dané.
Zmätočná sťažnosť nie je základná.
Správný je poukaz zmätočnej sťažnosti na to, že po objektívnej stránke musí ísť o trestný čin proti zákonu o ochrane cti.
Nesprávna je však výtka zmätočnej sťažnosti, že táto náležitosť v súdenom prípade nie je splnená, a v tomto smere stačí poukázať na dôvody nižších súdov, ku ktorým na námietky zmätočnej sťažnosti sa dodáva:
Činu podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. sa dopustí, kto niekomu na cti ublíži tým, že — mimo iného — o ňom akýmkoľvek spôsobom uvedie alebo sdelí skutočnosť, ktorá by ho mohla vydať v opovrhnutie. Zo slov »akýmkoľvek spôsobom uvedie« v srovnaní so slovom »sdelí« zrejme plynie, že ku skutkovej podstate citovaného činu, stačí taký, prieimernému čitateľovi poznateľný, poukaz na skutočnosť, ktorá by mohla poškodeného vydať v opovrhnutie alebo snížíť v obecnom mienení.
Nevyžaduje sa tedy priamo sdelenie takej skutočnosti, ak stačí už taký, hoci aj zastrený poukaz, ktorý túto skutočnosť môže v myslí priemerného čitateľa vyvolať.
V tomto smere odvolací súd správne dovodil, že použitý výrok poukazujúc — hoci aj zastrene — na povesti svojho času o poškodenej rozširované, a tým na udalosť, ktorá mala byť podkladom týchto povestí, bol spôsobilý vyvolať v zákone uvedené následky a že tedy vyčerpával po objektívnej stránke skutkovú podstatu trestného činu proti zákonu o ochrane cti.

Citace:

Čís. 6066. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 535-537.