Čís. 6001.

Pre prípad, keď bol pachateľ už podmienečne odsúdený a v skušobnej lehote bol znova odsúdený, a to pre čin spáchaný pred prvým — podmienečným — rozsudkom, rozhodne súd menovaný v § 518 tr. p. v medziach §§ 1 a 2 zákona čís. 562/1919 Sb. z. a n. o tom, či má byť podmienečne odložený trest úhrnný alebo nie.
Porušenie tejto zásady rozhodnutím o podmienečnom odsúdení mimo pokračovania podľa §§ 517, 518 tr. p. zakladá zmätok podľa § 384, čís. 4 tr. p.
(Rozh. zo dňa 16. októbra 1937, Zm III 166/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin krivej prísahy, v dôsledku zmätočnej sťažnosti obžalovaného A. z úradnej povinnosti na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 4 tr. p. zrušil usnesenia oboch nižších súdov v celom rozsahu s celým pokračovaním a vrátil vec krajskému súdu s úpravou, aby podľa § 6, čís. 4 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. a §§ 517, 518 tr. p. vymeral po vyžiadaní návrhu verejného žalobcu, alebo odsúdeného (§ 518, odst. 1 tr. p.), úhrnný trest a rozhodol o tom, či má byť podmienečne odložený trest úhrnný, alebo nie; zmätočnú sťažnosť obžalovaného poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Zmätočná sťažnosť obžalovaného napáda usnesenie odvolacieho súdu preto, že týmto súdom bolo potvrdené usnesenie krajského súdu v M. (na Slovensku), ktorým obžalovanému jednak nebol povolený podmienečný odklad výkonu trestu uloženého mu rozsudkom tohože krajského súdu zo dňa 12. októbra 1934, jednak bol nariadený výkon trestu uloženého mu rozsudkom krajského súdu v N. (v zemi Moravskosliezskej) zo dňa 28. marca 1933; tým sťažovateľ zrejme uplatňuje dôvod zmätočnosti podle § 385, čís. 2 tr. p.
Pri preskúmaní tohoto zmätku najvyšší súd zbadal, že usnesenia oboch nižších súdov trpia formálnou vadou podľa § 384, čís. 4 tr. p., ku ktorej treba brať zreteľ vždy z úradnej povinnosti.
Súdy nižších stolíc, rozhodujúce vecne o otázke podmienečného odsúdenia, prekročily totiž obor svojej pôsobnosti, vymedzený im v tomto prípade predpismi § 6, čís. 4 zák. o podmienečnom odsúdení.
Ako plynie z rozsudku krajského súdu v N. zo dňa 28. marca 1933, bol obžalovaný posúdený pre zločin podvodu na 2 mesiace žalára, ktorý trest mu bol podmienečne odložený na dobu 3 rokov.
Predmetom rozsudku krajského súdu v M. zo dňa 12. októbra 1934 je však čin spáchaný pred rozsudkom krajského súdu v N. totiž dňa 9. mája 1932, a zavedením tohoto trestného pokračovania bola v smysle § 18, odst. 1 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. predlžená skušobná doba určená citovaným rozsudkom krajského súdu v N. až do ukončenia tohoto pokračovania. Skušobná doba ešte neuplynula, lebo vo veci zavedenej u krajského súdu v M. nebolo ešte vynesené pravoplatné rozhodnutie o tom, či má byť trest podmienečne odložený, alebo nie.
Pre prípad, kde bol pachateľ už podmienečne odsúdený a v skušobnej lehote znova odsúdený pre čin spáchaný pred prvým podmienečným rozsudkom, ustanovuje § 6, čís. 4 zák. o podmienečnom odsúdení pre obor práva platného na Slovensku, že rozhodne súd menovaný v § 518 tr. p. v medziach §§ 1 a 2 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. o tom, či má byť podmienečne odložený trest úhrnný, ustanovený podľa § 517 tr. p., alebo nie.
Rozhodovaly-li súdy nižších stolíc mimo pokračovania podľa §§ 517, 518 tr. p. o podmienečnom odsúdení, neboly k tomu oprávnené, prekročily obor svojej pôsobnosti a spôsobily tým zmätok podľa § 384, čís. 4 tr. p., ktorého je třeba dbať vždy z úradnej povinnosti.
Preto postupoval najvyšší súd podľa § 34, odst. 1 por. nov., zrušil vadné rozhodnutie a prikázal rozhodnutie o podmienečnom odsúdení súdu k tomu príslušnému.
Neprekáža horeuvedenému zákonnému postupu úprava daná vrchným súdom v rozsudku vynesenom vo veci vedenej u krajského súdu v N. v tom smysle, že krajský súd má pri postupe podľa § 6, čís. 4 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. rozhodnúť o tom, či majú byť vykonané oba tresty, alebo či má byť podmienečne odložený tiež trest dodatočne prisúdený, lebo podľa hore uvedených táto úprava vrchného súdu sa protiví zákonu platnému na Slovensku.

Citace:

Čís. 6001. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 408-409.