Čís. 6031.

Od účinnosti zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý nemá obdobného ustanovenia ako § 27 zrušeného zák. čl. XLI:1914, nemôže suspendováním trestného pokračovania nastať stavenie premlčania.
Príkaz súdu, aby vec bota súdnou kanceláriou vedená v evidencii, nie je opatrením súdu proti obžalovanému a preto nepretrhuje premlčanie (§ 108 tr. zák.).
(Rozh. zo dňa 3. novembra 1937, Zm III 484/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre prečin pomluvy zmätočnú sťažnosť súkromného žalobcu zamietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku. vrchného súdu uplatňuje súkromný žalobca zmätočnú sťažnosť na základe § 385, čís. 1 c) tr. p. preto, že odvolací sud nesprávné použil predpisov zákona, keď oslobodil oboch obžalovaných preto, že sa im podaril dôkaz omluveľného omylu.
Zmätočná sťažnosť je bezzákladná.
Predseda kmetského súdu usnesením zo dňa 12. septembra 1933 suspendoval trestné pokračovanie až do skončenia trestnej veci vedenej u krajského súdu v B. pod č. Tk XI 253/33. Na to až do 23. apríla 1934 boly činené dotazy o stave trestnej veci Tk XI 253/33 a od 23. apríla 1934 bolo skončenie uvedenej veci vedené len v evidencii až do dňa 14. decembra 1934, kedy bol poškodený uvedomený o tom, že verejný žalobca upustil od obžaloby, bez toho, že by medzi tým bolo konané nejaké opatrenie proti, obžalovaným.
Na suspendovanie trestného pokračovania nebol zákonitý dôvod. Ustanovenia § 109 tr. z. o zastavení premlčania boly doplnené § 7 tr. p. Ustanovenia týchto §§ o suspendovaní trestného pokračovania však boly § 27 zák. čl. XLI:1914 rozšírené na ten prípad, keď bolo zahájené trestné alebo disciplinárne pokračovanie pre takú skutočnosť, o pravdivosti ktorej bol nariadený dôkaz pravdy.
Podľa § 42, odst. 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. bol však zrušený zák. čl. XLI:1914 v celom rozsahu, tedy aj ustanovenie § 27 tohoto zákona. Z toho plynie, že od účinnosti zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý nemá obdobného ustanovenia ako § 27 zák. čl. XLI:1914 a preto je pre obžalovaného priaznivejší, nemôže suspendovaním trestného pokračovania nastať stavenie premlčania, keďže ustanovenia § 7 tr. p. a § 109 tr. z. užiť nelze, lebo nejde tu o riešenie takej predbežnej otázky, akú majú na mysli citované ustanovenia.
Zo spisov vysvitá, ako bolo už uvedené, že odo dna 23. apríla 1934 až do dňa 14. decembra 1934 nebolo vykonané žiadne sudcovské opatrenie proti obžalovaným. Príkaz sudu, aby vec bola súdnou kanceláriou vedená v evidenci, nie je opatrením sudu proti obžalovanému, preto ani nepretrhoval premlčanie. Uplynula tedy šesťmesačná premlčacia lehota stanovená v § 13, odst. 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. a preto v súdenom prípade nastalo premlčanie, ktoré podľa § 105, čís. 3 tr. p. vylučuje trestné pokračovanie proti obžalovaným pre trestný čin im za vinu kladený.
Boli tedy obžalovaní správne — keď aj na základe iného dôvodu — oslobodení a vrchný súd nezavinil namietaný zmätok, keď oslobodzujúci rozsudok sudu prvej stolice potvrdil. Bola preto zmätočná sťažnosť ako bezzákladná podľa § 36, odst. 1 por. nov. zamietnutá.

Citace:

č. 6031. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 458-459.