Čís. 5848.

Potrestáme pachateľa pre trestné činy uvedené v § 338, odst. 1 tr. zák. len pokarhaním neprichádza v úvahu (§ 17, odst. 3 zák. čl. XXXVI:1908) pre otázku zpätilosti a tedy ani v případe kvalifikácie podl'a § 338 tr. zák.
Pri korekcionalizácii zločinu na prečin (§§ 92, 20 tr. zák.) třeba použit’ zákonných ustanovení, platných pre prečiny, i čo do trvania vedľajších trestov straty úřadu a volebného práva do obcí.
(Rozh. zo dňa 13. marca 1937, Zm IV 99/37.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin krádeže v dosledku zmätočnej sťažnosti obžalovaných A., B, a C., z povinnosti úradnej z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolic, pokial’ trestný čin obžalovaného B. bol kvalifikovaný aj podľa § 338 tr. z., a túto kvalifikáciu pominul; ďalej z povinnosti úradnej z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolic dotyčné obžalovaného C. vo výroku o době vedľajších trestov straty úřadu a straty práva velebného do obcí a určil dobu týchto vedľajších trestov obžalovaného C., a to stratu úřadu na tri roky a stratu práva velebného do obcí na jeden rok.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní věci z povinnosti úradnej zbadal najvyšší súd, že prvý súd mylné kvalifikoval trestný čin obžalovaného B. aj podľa § 338 tr. z., hod tento obžalovaný bol v jednom z tých dvoch prípadov, v kterých bol predtým odsúdený pre prečin krádeže, podľa trestného listu odsúdený len na pokarhanie (důtku), ktoré opatrenie v smysle § 17, odst. 3 zák. čl. XXXVI: 1908 neprichádza v úvahu pre otázku zpátilosti, tedy ani v případe kvalifikácie podľa § 338 tr. z. Vrchný súd túto vadu neopravil.
Dotyčné obžalovaného B. sa tu vyskytuje tedy zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., na ktorý třeba podl’a posl. odst. citovaného paragrafu hradeť z povinnosti úradnej, lebo je na ujmu menovaného obžalovaného. Preto najvyšší súd pokračoval podľa § 33, odst. 1 por. nov. a vadnú kvalifikáciu činu u obžalovaného B. pominul.
Vrchný súd vymerajúc obžalovanému C. s použitím § 92 tr. z. trest vázenia, kvalifikoval jeho čin, hradiac na ustanovenie § 20 tr. z., ako prečin, ponechal však v platnosti tomuto obžalovanému rozsudkem krajského súdu stanovené vedľajšie tresty, a to pätročnú stratu úřadu a trojročnú stratu práva velebného do obcí.
Poneváč podľa § 57, odst. 2 tr. z. doba vedľajšleho trestu straty úřadu môže byť určená pri prečinoch 1—3 rokmi a doba straty práva velebného do obcí v smysle § 3 zák. čís. 75/1919 Sb. z. a n. v znění vyhlášky čís. 123/1933 Sb. z. a n. na 1 rok, preto pri uložení uvedených vedľajších trestov obžalovaného C. neholý zachované sadzby v zákone stanovené, čím bol zaviněný zmätok podľa § 385, čís. 2 tr. p. Preto najvyšší súd, hľadiac na ustanovenie posledného odstavca § 385 tr. p., pokračoval podľa § 33, odst. 1 por. nov. a určil vedľajšie tresty obžalovaného C. podľa zákona.

Citace:

č. 5848. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 140-141.