Čís. 5974.

Slovná vyhrážka zlým nakladaním, spojená s dôrazným posunkom (napriahnutím ruky), je nebezpečnou vyhrážkou v smysle § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914.
Totožnosť činu v smysle § 325, odst. 2 tr. p. nie je porušená, jestliže súd posudzuje zistený čin obžalovaného podľa inej eventuality skutkovej podstaty než obžaloba.
(Rozh. zo dňa 25. septembra 1937, Zm III 274/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin násilia proti orgánu vrchnosti vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu čo do kvalifikácie trestného činu a kvalifikoval tento čin ako prečin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914.
Z dôvodov:
Rozsudok odvolacieho súdu je napadnutý iba verejným žalobcom, a to z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p.
Odvolací súd zistil v svojom rozsudku skutkom, že obžalovaný A. dňa 4. marca 1936 vstúpil do kancelárie staničného úradu v T., keď tam prednosta Š. konal službu a zisťoval meno brata obžalovaného B., ktorý pred tým robil na stanici výtržnosť, že pri tom obžalovaný na menovaného úradníka napriahol ruku s výkrikom, že mu jednu strelí.
Neľze súhlasiť s právnym názorom odvolacieho rozsudku, že v tomto skutku niet skutkovej podstaty prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914, poneváč obžalovanému nešlo o to, aby zmaril zistenie zadržaného B., alebo aby vynútil jeho prepustenie, ale že ide o púhy prestupok podľa § 41 prest. zák.
Po subjetívnej stránke stačí ku skutkovej podstate spomenutého prečinu, aby pachateľ bol si toho vedomý, že násilím alebo hrozbou prekáža orgánu vrchnosti v nerušenom výkone jeho povolania. A toto vedomie obžalovaného A. bolo, lebo videl a tedy aj vedel, že napadnutý úradník práve vykonával svoje povolanie, ako 25ročný zdravý muž musel tiež vedeť, že slovná vyhrážka zlým nakladaním, je-li spojená s tak dôrazným posunkom, ako je hore opísané, je nebezpečná a že ňou je riadne úradovanie hatené. Tým je u obžalovaného daná subjektívna skutková podstata cit. prečinu násilia proti orgánu vrchnosti.
Trestní rozhodnutí XIX. 22 Pohnútka, že sa obžalovany chcel napadnutému úradníkovi pomstiť za zadržanie a domnelé bitie svojho brata, je nerozhodná pre posúdenie uvedenej stránky skutkovej podstaty.
Okolnosť, že obžaloba pri ináč správnej kvalifikácii videla v opísanom konaní pomstu pre výkon úradného povolania a že aj prvostupňový rozsudok takto čin posudzoval, nie je na prekážku, aby najvyšší súd čin obžalovaného posudzoval podľa inej eventuality § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914, totiž s hľadiska prekážania v úradnom trvajúcom výkone, lebo tým totožnosť činu v smysle § 325, odst. 2 tr. p. nie je nijak porušená.
O jestvovaní objektívnych znakov spomenutého prečinu niet pochybností, lebo napadnutý železničný úradník pri dozeraní na zachovávanie poriadku na železnici aj podľa odvolacieho rozsudku je orgánom vrchnosti; v dobe činu vykonával v tomto smere svoje povolanie, a to po práve a obžalovaný mu v tom (mimo prípadu shluknutia) nebezpečnou vyhrážkou prekážal.
Je tedy v zistenom skutku obžalovaného daná skutková podstata prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914. Keď prez to v ňom odvolací súd spoznal len prestupok podľa § 41 prest. zák. a preto vo výroku o kvalifikácii zrušil prvostupňový rozsudok, zavinil zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p.

Citace:

Čís. 5974. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 357-358.