Čís. 5853.

Dieťa (syn, dcéra) osoby, ktorá je švagrom obviněného, nie je k obviněnému v pomere označenom v § 205, čís. 1 tr. p.
(Rozh. zo dna 17. marca 1937, Zm IV 25/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A a spol. pre zločin vraždy vyhověl zmätočnej sťažnosti obžalovaného A. a jeho obhájců, uplatnenej z dovodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 9 tr. p. pre pominutie sprisahania svědkyně M., rozsudok krajského ako porotného súdu z tohoto dovodu zmätočnosti zrušil i s celým hlavným pojednáváním a nariadil nové pojednávanie, ktoré uložil tomuže súdu.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť, uplatněná na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 5 a 9 tr. p. — správné podľa § 384, čís. 9 tr. p. — pre pominutie sprisahania svědkyně M., je základná.
Krajský ako porotný súd pominul sprisahanie tejto svědkyně z dovodu § 222, čís. 1 tr. p. Podl’a tohoto zák. ustanovenia môže súd z přísahy vylúčiť jednotlivca, ktorý je k obvinenému v pomere označenom v § 205, čís. 1 tr. p.
V smysle cit. zák. ustanovenia náležia medzi týchto jednotlivcovi příbuzný obviněného v pokolení vzostupnom alebo sostupnom alebo jeho švagor, bratanec alebo ešte bližší jeho příbuzný, jeho manžel alebo snúbenec, súrodenec jeho manžela, manžel jeho súrodenca, jeho adoptívny rodič alebo pestún, jeho adoptované dieťa alebo chovanec, jeho poručník, opatrovník, jeho poručenec alebo opatrovanec, a to dotyčné osob v manželskom alebo švagrovskom pomere nehťadiac na to, či jestvuje ešte manželstvo, na ktorom sa tento poměr zakladá.
Podľa obsahu spisov matka tejto svědkyně — L., je sestrou manželky obžalovaného, takže L. je, ale svedkyňa M. nie je k obžalovanému A. v pomere označenom v § 205, čís. 1 tr. p. Preto porušením zákonného ustanovenia pominul porotný súd sprisahanie svědkyně M. z dôvodu § 222, čís. 1 tr. p.
Výpověď tejto svědkyně smeruje proti výpovědi svědkyně N., ktorá je najdoležitejším dokazom proti obžalovanému, takže pominutie sprisahania svědkyně M. porušilo ustanovenie zákona podstatné s hľadiska obhajoby. Z uvedeného dovodu tiež nemožno mať za zřejmé, že formálne porušenie zákona nemálo vliv na rozhodnutie porotcov a tedy aj na rozsudok (odst. 3. § 384 tr. p.). Bolo preto v tomto smere dovodnej zmätočnej sťažnosti vyhovené a napadnutý rozsudok bol zrušený.

Citace:

č. 5853. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 147-147.