Čís. 6086.

Jednacie číslo nie je podstatnou náležitosťou verejnej listiny.
Ku skutkovej podstate prečinu podľa § 411 tr. zák. sa nevyžaduje, aby z vysvedčenia nepravého obsahu vznikla niekomu právna ujma.
(Rozh. zo dňa 22. decembra 1937, Zm III 604/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu podľa § 391 tr. z., zmätočnú sťažnosť obžalovaného uplatnenú z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol; z povinnosti úradnej zrušil na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. rozsudky oboch nižších súdov, pokiaľ čin obžalovaného bol kvalifikovaný ako zločin podľa § 391 tr. z., a kvalifikoval zistený čin ako prečin podľa § 411 tr. z.
Z dôvodov:
Z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. sťažovateľ namieta, že zistené konanie nevyčerpáva skutkovú podstatu trestného činu, lebo listina nie je opatrená číslom, takže sa nemôže považovať za listinu verejnú, a že si obžalovaný nebol vedomý, že vystavuje plnoplatnú listinu. Zmätočná sťažnosť je bezzákladná.
Odvolací súd zistil, že obžalovaný vydal bez podpisu notára, ale bez toho, že by bol podpis notára falšoval, vysvedčenie nemajetnosti s nepravdivým obsahom, vysvedčenie toto ako starosta obce podpísal a opatril obecnou pečaťou, vydal tedy ako obecný predstavený o majetkovom stave vysvedčenie nepravého obsahu.
Podľa týchto skutočnosti konanie obžalovaného nezakladá sice skutkovú podstatu zločinu podľa § 391 tr. z., ale podľa zvláštneho ustanovenia zákona skutkovú podstatu prečinu podľa § 411 tr. z. Bezpodstatná je tá námietka, že čin preto nie je trestný, lebo listina neobsahuje číslo, jednacie číslo nie je podstatnou náležitosťou takejto listiny, ktorú treba aj inak považovať za listinu verejnú, lebo je vystavená starostom obce, tedy verejným úradníkom v obore jeho pôsobnosti v takej forme, ktorá činí tu dojem, že ide o riadne vystavenú verejnú listinu.
Konečne bezpodstatná je aj námietka, že nikto neutrpel právnu ujmu, lebo ku skutkovej podstate prečinu podľa § 411 tr. z. sa nevyžaduje, aby z vysvedčenia nepravého obsahu vznikla niekomu právna ujma. Nemýlil sa preto odvolací súd, keď v konaní obžalovaného spoznal trestný čin a nespôsobil vytýkaný zmätok podľa § 385, č. 1 a) tr. p.
Z horeuvedeného však plynie, že sa nižšie súdy mýlily, keď v konaní obžalovaného spatrovaly skutkovú podstatu zločinu podľa § 391 tr. z., lebo zo skutkového stavu odvolacím súdom zisteného je zrejmé, že obžalovaný ako obecný starosta vydal o majetkovom stave R. vysvedčenie nepravého obsahu, ak bez toho, že by bol podpis notára padelal, ktorý čin zakladá — ako hore bolo už vyložené — podľa zvláštneho ustanovenia zákona skutkovú podstatu prečinu podľa § 411 tr. z.
Nižšie súdy tým, že čin obžalovaného podriadily pod ustanovenie § 391 tr. z., zavinily zmätok uvedený v § 385, č. 1 b) tr. p., na ktorý musel najvyšší súd hľadeť z povinnosti úradnej podľa posl. odst. § 385 tr. p., lebo zákon bol porušený v neprospech obžalovaného. Postupoval preto najvyšší súd podľa § 33, odst. 1 por. nov., rozsudky oboch nižších súdov zrušil a čin obžalovaného kvalifikoval ako prečin podľa § 411 tr. z.

Citace:

Čís. 6086. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 572-573.