Čís. 5865.

Rozpor medzi výrokovou časťou rozsudku a jeho odôvodnením (§ 384, čís. 10 tr. p.).
K otázke právnosti alebo bezprávností použitia zbraně prísažným lesným hájnikom pri výkone jeho povolania.
(Rozh. zo dňa 2. apríla 1937, Zm IV 684/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci pre prečin podľa § 310 tr. z. na základe zmätočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupitetstva z úradnej povinnosti podľa § 404, odst. 1 tr. p. a § 34, odst. 1 por. nov. z důvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 10 tr. p. zrušil rozsudky oboch súdov nižšieho stupňa s celým pokračováním od vynesenia rozsudku súdu prvej stolice a uložil tomuto súdu, aby vo věci znova jednal a rozhodci; zmätočnú sťažnosť vrchného štátneho zastupiteľstva poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu ohlásil zmätočnú sťažnosť iba verejný žalobca, ktorý v jej převedení uplatňuje v prospěch obžalovaného důvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. Najvyšší súd sa však touto zmätočnou sťažnosťou nemohol zaoberať, lebo pri preskúmaní spisov spoznal, že rozsudky oboch nižších súdov trpia zmatkem, uvedeným v § 384, čís. 10 tr. p., ktorého je třeba v smysle § 384, posl. odst. tr. p. dbať vždy z úradnej povinnosti a pre ktorý nie je možné rozsudok odvolacieho súdu na základe materiálneho důvodu zmätočnosti riadne preskúmať.
Súd prvej stolice uznal obžalovaného vinným prečinom ťažkého poškodenia těla z nedbalosti podľa § 310, odst. 2 tr. z.
Pri tom zistil vo výrokovej časti svojho rozsudku, že obžalovaný stíhajúc 3. februára 1933 v S. v lese pytliaka F., před obžalovaným utekajúceho, vystřelil zo služebnej brokovnice na postrach, keď sa F. obracal, ako by na obžalovaného chcel vystreliť, že jeden brok zasiahol F. na nohe a spósobil mu zranenie, ktoré trvalo viac než 8 dní.
Naproti tomu zistil v dôvodoch svojho rozsudku, že obžalovaný pristihol v lese, sverenom jeho dozoru, pytliaka, že na něho volal, aby stanul, že však tento před ním prchal, majúc pod kabátom vojenskú pušku a súc k obžalovanému obrátený zadkom, takže na něho (obžalovaného) vobec mieriť nemohol, a že obžalovaný za takého stavu vystřelil na poškodeného s tým výsledkom, že jeden brok ho zasiahol a poranil opísaným už spôsobom. V tej chvíli, keď obžalovaný vystrelil, sa poškodený podľa ďalšieho zistenia v dôvodoch obrátil a len vtedy ho obžalovaný poznal.
Obe tieto zistenia převzal odvolací súd bezo změny. Srovnajú-li sa však hoře opísané zistenia, je zřejmé, že si odporujú, a to takým spôsobom, že neľze z rozsudkov nižších súdov presne stanovit’, ako sa vlastně čin obžalovaného stal.
Odpor medzi výrokovou časťou a odovodnením týká sa podstatných okolností, lebo niet tu přesného skutkového stavu pre rozhodnutie otázky, či ide o čin úmyselný, alebo len z nedbalosti, a pre rozhodnutie otázky uvedenej vo zmátočnej sťažnosti veřejného žalobců, totiž pre závěr o tom, či je čin obžalovaného protiprávný, alebo nie ž toho dovodu, že snáď bol riadnym výkonom oprávnenia, daného prísažnému lesnému hájnikovi platným verejnoprávnym predpisom (§ 3, čís. 2 nariadenia bývalého maď. ministerstva zemědělstva čís. 72.086/1895 — Magyarországi rendeletek tára 1896, 1. svázok. — Toto nariadenie je dosial’ v platnosti, lebo nebolo žiadnym pozdějším zákonom, alebo nariadením zrušené, a je preto uvedené aj vo služebných a disciplinárnych pravidlách pre horárov a lesných hájníkov k ochraně lesov a holín štátom spravovaných, ktorá úprava bola nove vydaná podľa § 14 zák. čl. XIX: 1898. Na nariadenie čís. 72.086/1895 F. M. odvolává sa aj vyhláška zemského prezidenta v Užhorode zo dňa 4. mája 1931, čís. 45.452/II-3 ai 1931, uverejněná v Úradných novinách zemského úřadu v Užhorode čís. 10, roč. 12, ktorou boly vydané služebné a disciplinárně předpisy pre horárov a lesných hájníkov, ustanovených k ochraně lesov a holin štátom spravovaných podla zák. čl. XIX: 1898 v zemi Podkarpatoruskej, a obdobná vyhláška krajinského prezidenta v Bratislavě zo dňa 1. júna 1933, čís. 146.000 — 14/1933, uverejnená v Krajinskom věstníku pre Slovensko, ročník 6, str. 325 a nasl.). Je tedy rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný.
Odpor medzi výrokovou časťou rozsudku a jeho odovodnením je dôvodom zmátočnosti podľa § 384, čís. 10 tr. p., ktorého dôvodu je podľa § 384, posl. odst. tr. p. dbať vždy z úradnej povinnosti. Boly preto rozsudky nižších súdov zrušené v celom rozsahu aj s pojednáváním, jak u prvého, tak u odvolacieho súdu a nižším súdom bolo nariadené znovu vo věci pojednávať a rozhodnúť.

Citace:

č. 5865. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 165-166.