Čís. 5859.

Nejde o spolupachateľstvo (§ 70 tr. zák.) na zločine podľa § 330 tr. zák. u všetkých obžalovaných, jestliže len jeden z nich, a to v nepřítomnosti druhých a bez predchodzej dohody s nimi, násilne vnikol do bytu (miestnosti atď.) iného a tito potom — nepoužívajúc nijakého násilia, ale vediac, že prvý vinník ta vnikol násilím — vošli do tejže miestnosti; činnosť týchto druhých vinníkov naplňuje skutkovú podstatu prečinu podl'a § 332 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 23. marca 1937, Zm III 40/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol. pre zločin násilia proti orgánu vrchnosti atď., zmätočnú sťažnosť obžalovaného B., uplatněnu na základe § 385, čís. 1 a) tr. p., čiastočne odmietol a čiastočne zamietol; z úradnej moci z do vodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., hľadiac pri tom aj na ustanovenie § 387, odst. 4 tr. p., zrušil rozsudky nižších súdov dotyčné obžalovaných A., B., C., D., E., čo do kvalifikácie činu týchto obžalovaných, uvedeného pod bodom 1 rozsudku krajského súdu, a kvalifikoval čin týchto obžalovaných ako prečin porušenia domáceho pokoja osobami súkromnými podľa § 332 tr. z.
Z dôvodov:
Najvyšší súd zistil pri preskúmaní věci, prv než rozhodoval o dalších dovodoch zmätočnosti, uplatňovaných podľa § 385, čís. 2 a 3 tr. p., že pri kvalifikovaní tohoto trestného činu bol porušený zákon nielen v neprospěch obžalovaného B., ktorý podal zmätočnú sťažnosť, ale aj v neprospech obžalovaných A., C., D., E., ktorí zmätočné sťažnosti nepodali, a tým zapříčiněný bol zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., na ktorý bolo třeba hladeť z úradnej povinnosti (§ 385, posl. odst. tr. p.), a to u obžalovaných, ktorí nepoužili opravného prostriedku, aj so zreteľom na ustanovenie § 387, odst. 4 tr. p. Podľa skutkového stavu, zisteného nižšími súdmi, menovaní obžalovaní a ich kamarát F., súc dňa 18. októbra 1935 na vrchu V. v katastri obce H. na pytliačke, sa dohovořili, že sa sídu u cudzej lovedcej chaty. Prvý prišiel k tejto zatvorenej chatě spoluobžalovaný F., násilím uvolnil šraub, ktorým bola chata zamknutá, a vnikol do nej. Neskoršie přišli k chatě ostatní, hoře uvedení obžalovaní, a ačpráve vedeli, že F. násilím vnikol do chaty, tiež do nej vošli a sa tam zdržiavali.
Nižšie súdy tento trestný čin podriadily pod ustanovenie §§ 70, 330 tr. z. s poukazom na to, že tito obžalovaní mali presnú vědomost’ o násilnom vniknutí F. a preto zodpovedajú všetci ako spolupachatelia v smysle § 70 tr. z. S týmto názorom neľze súhlasiť.
Podľa § 70 tr. z. sú pachateľmi tí, ktorí zločin, alebo prečin spáchajú dohromady, alebo spoločne. Dohromady, alebo spoločne páchajú zločin, alebo prečin všetci tí, kto na podklade úmyslu vopred pojatého holi pri jeho spáchaní spolučinní, vykonali trebárs len podřadná činnost k naplneniu skutkovej povahy trestného činu, táto činnost’ však musí zapadať do rámca zamýšľaného celkového konania.
V súdenom případe násilie vykonal len obžalovaný F., obžalovaní v tejto době ani neboli přítomní na mieste činu a preto nemôžu byť uznaní vinnými spolupachateľstvom na zločine podľa § 330 tr. z., ktorý spáchal tento pachatel’.
K vysloveniu spolúpachateťstva ostatných obžalovaných na zločine F. nestačí zistenie, že v době, kedy oni nepouživši násilia vošli do chaty, mali vědomost’ o predošlom násilnom vniknutí F.
Tento neskoršie spáchaný čin ostatných obžalovaných třeba s hľadiska trestného zákona hodnotiť samostatné a podriadiť poď miernejšie ustanovenie § 332 tr. z., ktorého skutková povaha bola naplněná tým, že každý z týchto obžalovaných vošiel do cudzej myslivne, o ktorej vedel, že bola majiteľom zamknutá a pre iných len s jeho súhlasom přístupná, ale bola bez súhlasu majiteľa násilné otvorená.
Tento čin sa sice trestá len na návrh poškodenej strany, takýto návrh bol však tu 9. novembra 1935, tedy včas podaný zástupcem poškodenej strany Ing. V-om. Najvyšší súd preto pokračoval podľa § 33, odst. 1 por. nov. a po zrušení vadnej časti rozsudkov oboch súdov uznal na túto miernejšiu zákonu odpovedajúcu kvalifikáciu.

Citace:

č. 5859. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 157-158.