Čís. 5843.Pod pojmom krádeže uvedenej v § 129 tr. zák. prest. možno rozumeť len zločin alebo prečin krádeže, nie však prestupok proti vlastníctvu podľa § 126 tr. zák. prest. v znění § 51 tr. nov. K pojmu potraviny, poživatiny alebo predmetu životnej potreby« v smysle § 126 tr. zák. prest. v znení § 51 tr. nov. (Rozh. zo dňa 9. marca 1937, Zm IV 41/37.) Najvyšší súd v trestnej veci pre zločin ukryvačstva vyhověl zmätočnej sťažnosti veřejného žalobců, rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol obžalovaný sprostený v smysle § 326, čís. 3 tr. p. obžaloby, zrušil ako zmätočný podľa § 385, čís. 1 c) tr. p. a uznal obžalovaného A. vinným prečinom ukryvačstva podľa § 370, odst. 2 tr. zák., ktorý spáchal tak, že v decembri 1932 předal 50 kg pšenice, ktorú predtým odcudzili M. a N., o čom obžalovaný vedel, a že z peňazí za ňu získaných vyplatil pachateľom krádeže 50 Kč a zbytok si ponechal, tedy preto, aby dosiahol majetkového prospěchu, spolupósobil pri scudzení věci, o ktorej vedel, že sa dostala do rúk osob, od ktorých ju prevzal, prečinom krádeže. Z dovodov: Proti rozsudku vrchného súdu podal veřejný žalobca zmátočnú sťažnosť na základe § 385, čís. 1 b) tr. p. preto, že odvolací súd kvalifikoval činnost’ obžalovaného ako prestupok podľa § 129 tr. z. prest., a považujúc tento prestupok za premlčaný, oslobodil na základe § 326, čís. 3 tr. p. obžalovaného od obžaloby; zmätočná sťažnosť uplatňuje tedy vpravdě zmátok podľa § 385, čís. 1 c) tr. p. Zmätočnej sťažnosti neľze odopreľ úspěch. Odvolací súd přijal za zistené, že obžalovaný odpredal 50 kg pšenice, ktorú predtým odcudzili M. a N. poškodenému P., a že vyplatil pachateľom krádeže z peňazí, ktoré za pšenicu obdržal, 50 Kč a zbytok si ponechal. Taktiež vzal odvolací súd po stránke subjektívnej za dokázané, že obžalovaný vedel, že pšenka pochádza z krádeže, lebo svedok N. potvrdil, že obžalovanému už niekorkokrát predtým doniesol cieľom odpredania rózne ukradnuté věci a tiež v prítomnom případe hovořil obžalovanérau druhý deň ráno, aby předal pšenicu, ktorú mu doniesli do stáj ne. Po subjektivnej stránke mal vrchný súd za to, že zistené skutečnosti neospravedlňujú právny závěr, že by obžalovaný bol vedel, že pachatelia odcudzili pšenicu z uzamknutého sypanca, pomocou ukradnutého kľúča, a hľadiac na to, že v súdenom případe išlo len o odcudzenie pšenice v cene 100 Kč neprevyšujúcej, mohol mať obžalovaný podľa názoru odvolacieho súdu za to, že odcudzitelia spáchali len přestupek podľa § 51 tr. n. (ukradenie poživatiny) a kvalifikoval preto jeho čin jako přestupek podľa § 129 prest. tr. z. S podriadením činnosti obžalovaného len pod ustanovenie § 129 prest. tr. z. neľze súhlasiľ. Přestupek podľa § 129 tr. z. o prest. spáchá ten, kto buď získá nejaká vec za takých okolností, z kterých može súdiť, že sa dostala k tomu, kto ju drží alebo má, z krádeže, zo sprenevery, z lúpeže, z vydieračstva alebo z bezprávného privlastnenia, alebo kto za týchto okolností spoluposobil pri scudzení veci. Prečin ukryvačstva podľa § 370 tr. z. spáchá ten, kto preto, aby dosiahol majetkového zisku, nedobudne taká vec, o ktorej vie, že sa dostala do rúk toho, kto ju má v držbě alebo v detencii, prečinom krádeže, vydieračstva, sprenevery alebo bezprávného privlastnenia, alebo kto taká vec uschová alebo spolupbsobí pri jej scudzení. Prestupok podľa § 129 tr. z. je tedy v podstatě len subsidiárnym deliktom prečinu alebo zločinu ukryvačstva podľa § 370 tr. z. a rozdiel medzi nimi je len po stránke subjektivnej, keďže sa k uskutočneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 370 tr. z. vyžaduje bezpochybná vedomosť pachateťa o tom, akým sposobom ten, kto vec má v držbě alebo v detencii, ju nadobudol, kdežto ku spáchaniu přestupku podľa § 129 tr. z. o prest. stačí i len možnost’ vedomia. Pod pojmom krádeže uvedenej v § 129 tr. z. o prest. možno rozumět’ len zločin alebo prečin krádeže, nemožno však pod ním rozumeť odcudzenie potraviny menšej hodnoty, keďže ani sám zákonodarca v § 126 tr. z. o prest. v znění § 51 tr. n. nemenuje to krádežou, ale len prestupkom proti vlastníctvu, a neľze predpokladať, že by bol zákonodarca chcel, aby ten, kto ukradne potraviny menšej hodnoty, bol trestaný podľa § 126 tr. z. o prest. v znení § 51 tr. n. len uzamknutím do 8 dní a jeho čo bol stíhateľný len na súkromný návrh, kdežto ten, kto si len nadobudne taká vec, alebo len spoluposobí pri jej scudzení, mohol byť trestaný podľa § 129 tr. z. o prest. z moci úradnej uzamknutím do 1 mesiaca a peňažitým trestom do 2000 Kč. Niet teda v konaní obžalovaného skutkovej postaty přestupku podľa § 129 tr. z. o prest., keďže sa ustanovenie § 129 tr. z. o prest. nevzťahuje na čin uvedený v § 126 tr. z. o prest. v znění § 51 tr. n. Neľze však tvrdit’, že by v konaní obžalovaného neholá daná skutková podstata prečinu ukryvačstva podľa § 370, odst. 2 tr. z., ako mylné dovodí odvolací súd z toho, že vraj obžalovaný mohol mať za to, že M. a N. ukradli len pšenicu, teda potravinu v cene 100 Kč neprevyšujácej, a že tým spáchali len prestupok proti vlastníctvu podľa § 126 tr. z. o prest. v znení § 51 tr. n., a že nemože byť preto čin obžalovaného, ktorý pri scudzení pšenice spoluposobil, kvalifikovaný ako prečin ukryvačstva podľa § 370, odst. 2 tr. z. Predovšetkým třeba zdórazniť, že sa obžalovaný ani nehájil takou domnienkou, akú mu podkládá odvolací súd, ale vobec zapieral, že by bol spoluposobil pri scudzení pšenice, o ktorú tu ide. Avšak aj bez toho neľze mu v tomto případe přiznat’ takúto domnicnku, keďže išlo o vec, ktorá v onom stave, ako ju od pachateľov převzal, ani neholá sposobilá k použitiu ako potravina, a z okolností obžalovanému známých bolo zřejmé, že pachateľom nešlo o získanie potraviny, ale vo skutečnosti len o speňaženie odcudzenej pšenice a tedy o získanie peňazí, z čoho plynie, že nebolo tu žiadneho základu pre domnienku, že ide o potravinu, poživatinu alebo o predmet životnej potřeby v smysle § 126 tr. zák. prest. Mýlil sa preto odvolací súd, keď kvalifikoval čin obžalovaného ako přestupek podľa § 129 tr. z. o prest. a z dovedu premlčania sprostil obžalovaného obžaloby; tak sposobil zmätok podľa § 385, čís. 1 c) tr. p. Bolo preto vyhovené zmätočnej sťažnosti veřejného žalobců, založenej na dovede zmatku podľa § 385, čís. 1 b) — správné 1 c) — tr. p., sprosťujúci rozsudek odvolacieho sudu bol zrušený a obžalovaný bol uznaný vinným trestným činom, kvalifikovaným ako prečin ukryvačstva podľa § 370, odst. 2 tr. z.