Čís. 5889.

Kladenie otázok porotcom.
Účelné je sostaviť otázky v takom poradí, aby aj vedľajšie skutkové otázky predchádzaly hlavnej právnej otázke; takéto vraďovanie otázok umožní najvyššiemu súdu, aby na základe opravného prostriedku mohol v smysle § 33, odst. 1 por. nov. preskúmať rozsudok porotného súdu aj v tom případe, keď by porotcovia riešili nějaká právnu otázku záporné, bez toho, že by bolo treba postupovať podľa § 35, odst. 1, por. nov.
(Rozh. zo dňa 28. apríla 1937, Zm III 157/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti obžalovanému zo zločinu úmyselného zabitia člověka podľa § 279 tr. z., vyhovujúc zmätočnej sťažnosti obžalovaného a jeho zvoleného obhájců z dodovu zmátočnosti podľa § 384, čís. 9 tr p. zrušil podľa § 34, odst. 1 por. nov. rozsudok porotného súdu s celým pokračováním, ktoré následovalo na úkon zakladajúci dôvod zmätočnosti, a vrátil vec krajskému súdu, ako súdu porotnému k novému pojednávaniu a rozhodnutiu.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní věci zbadal najvyšší súd toto:
Porotný súd osnoval skutkové otázky dané porotcom k rozhodnutiu tak, že porotcovia na III. vedľajšiu skutkovú otázku — navrhovaná obhajobou — majú odpovedať len v tom prípade, keď na hlavnú právnu otázku, znejúcu na kvalifikáciu činu podľa obžaloby, odpovedajú záporné, Toto poučenie porotcov o zodpovedaní III. vedľajšej skutkovej otázky protivilo sa zákonu.
Už z pojmu vedľajšej otázky plynie, že musí byť zodpovedaná vtedy, keď hlavná otázka, ktorú doplňuje, bola zodpovedaná kladné, lebo len takto je daná porotcom možnosť, aby sa vyslovili o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať význam pre posúdenie viny obžalovaného. Z príčiny mylného poučenia porotcov sa stal výrok porotcov neúplným.
Mylné poučil ďalej porotný súd porotcov, keď im dal tú úpravu, že na IV. právnu otázku majú odpovedať len vtedy, keď na III. skutkovú otázku odpovedia aspoň 8 hlasmi áno. III. skutková otázka bola vedfajsia a bola daná v smysle § 9, odst. 1 por. nov. V smysle § 17, odst. 2 por. nov. ku kladnej odpovědi na túto otázku stačí 6 hlasov.
Mylne pokračoval ďalej porotný súd a porušil předpisy §§ 6 a 9, odst. 1 por. nov., keď nestanovil právnu otázku podľa § 306 tr. z. zvlášť a právnu otázku podľa § 307, odst. 2 tr. z. tiež zvlášť. Výpomocná hlavnú právnu otázku podľa § 306 tr. z. třeba dať v smysle § 6 por. nov. K jej kladnému riešeniu je potřebné podľa § 17, odst. 1 aspoň 8 hlasov. Ten pre případ kladného riešenia tejto otázky třeba dať vedľajšiu otázku v smysle § 9, odst. 1 por. nov. na kvalifikáciu činu podľa § 307, odst. 2 tr. z., ku kladnému riešeniu ktorej stačí podľa § 17, odst. 2 por. nov. 6 hlasov.
Poznamenává ďalej najvyšší súd, že účelné je sostaviť otázky v takom poradí, aby aj vedľajšie skutkové otázky predchádzaly hlavnej právnej otázke.
Takéto vraďovanie otázok umožní najvyššiemu súdu, aby na základe opravného prostriedku mohol v smysle § 33, odst. 1 por. nov. preskúmať rozsudok porotného súdu aj v tom případe, keď by porotcovia riešili nejaká právnu otázku záporné, v ktoroní případe nenastala by nevyhnutnosť pokračovania podľa odst. 1 § 35 por. nov. Je třeba ďalej prihliadnuť na to, že v súdenom případe základ pre položenie vedľajšej skutkovej otázky tvoria dve od seba odlišné okolnosti (ublíženie spáchané poškodeným obžalovanému, ublíženie spáchané poškodeným manželke obžalovaného) a že preto je účelné na tieto jednotlivé okolnosti položit dve zvláštně skutkové otázky, a to podľa smernice § 3 por. nov. a § 4, odst. 2 por. nov., podľa ktorého je možné podľa okolností případu jednu otázku právnu spojit’ s niekoľkými otázkami skutkovými. Tento sposob dania otázok umožňuje porotcom, aby mohli o každej závažnej skutečnosti uvažovat’ zvlášť, a zvlášť vyslovit sa o tom, které z nich považujú za dokázané.

Citace:

č. 5889. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 204-205.