Čís. 6032.


Za zbraň v smysle zák. čl. XL:1914 neľze pokladať len zbraň v užšom, technickom slova smysle, ale preca musí ísť o predmet, ktorý je vhodným prostriedkom k spôsobeniu ujmy na tele a ku zvýšeniu útočnej schopnosti pachateľovej, tedy o predmet, ktorým možno stupňovať intenzitu použitého násilia a tým nebezpečnosť činu; dosah zásahu takým predmetom neľze stotožňovať so stupňom účinnosti a nebezpečnosti útoku.
Udrenie orgánu vrchnosti nákupnou taškou.

(Rozh. zo dňa 5. novembra 1937, Zm III 521/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre zločin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 a § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914 na základe zmätočnej sťažnosti obžalovanej z úradnej povinnosti podľa § 35, odst. 1 por. nov. zrušil rozsudok odvolacieho súdu i s celým odvolacím pokračovaním a uložil odvolaciemu súdu, aby vo veci znova jednal a rozhodol; zmätočnú sťažnosť obžalovanej poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Preskúmavajúc rozsudok odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, spoznal najvyšší súd, že odvolacími súdom neboly zistené všetky okolnosti, rozhodné pre posúdenie viny obžalovanej.
Trestný čin obžalovanej bol kvalifikovaný ako zločin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 a § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914, a to preto, že obžalovaná pri svojom zadržaní, keď mala byť predvedená na policajný komisariát zistenia pre urážky policajného obvodného inspektora N., vzoprela sa mu a udrela ho nákupnou taškou talk, že mu spadla prilba.
K námietke obhajoby, že prázdnu látkovú tašku neľze označiť za zbraň v smysle § 6 zák. čl. XL:1914, uviedol vrchný súd, že je ľahostajné, aká taška bola, lebo za zbraň v smysle citovaného ustanovenia zákona považuje každý predmet, ktorý slúži ku zvýšeniu užitého násilia, teda trebárs aj prázdnu nákupnú tašku z látky, poneváč úder touto taškou znamená predĺženie možnosti dosahu ruky pachateľa na napadnutého, zvyšuje aj rozmach ruky a tým prudkosť dopadnuvšej rany, nehľadiac ani na to, že zásahom do očú napadnutého môže byť privodené aj zranenie. S týmto právnym názorom neľze v jeho všeobecnosti súhlasíť. Dôvodmi vyššej trestnosti činu spáchaného so zbraňou je jednak to, že tento spôsob činu svedčí o väčšej intenzite zločinnej vole pachateľovej, jednak to, že vylučuje alebo značné zťažuje obranu. Podľa stálej praxi neľze pretoč za zbraň pokladať len zbraň v užšom, technickom silová smysle, preca ale musí ísť o predmet, ktorý je vhodným prostriedkom k spôsobenu ujmy na tele a k zvýšeniu útočnej schopnosti pachateľovej, tedy o predmet, ktorým možno stupňovať intenzitu (zväčšiť stupeň účinnosti) použitého násilia a tým nebezpečnosť činu. Správne ovšem je, že sa úderom taškou zväčšuje dosah zásahu, to však neľze stotožňovať so stupňom účinnosti a nebezpečnosti útoku. Preto rozhodnutie, či v súdenom prípade možno čin obžalovanej kvalifikovať aj podľa § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914 ako spáchaný so zbraňou, závisí na zistení bližších podrobností predmetu, ktorého obžalovaná použila pri útoku na policajného obvodného inspektora N.
Mýlili sa preto odvolací súd, keď nepovažoval za potrebné zistiť, o jakú — či prázdnu alebo plnú a z akého materiálu — tašku šlo v súdenom prípade. Je teda zistenie tejto okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a poneváč vrchný súd okolnosť tú nezistil, pokračoval najvyšší súd podľa § 35, odst. 1 por. nov., zrušil rozsudok odvolacieho súdu a uložil mu, aby vo veci ďalej pokračoval.
Poneváč treba previesť nové odvolacie hlavné pojednávanie, staly sa bezpredmetnými výtky zmätočnej sťažnosti činené rozsudku odvolacieho súdu z formálneho dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 9 tr. p., rovnako ako výtky činené mu z materiálnych dôvodov zmätočnosti. Bola preto zmätočná sťažnosť obžalovanej poukázaná na rozhodnutie učinené z moci úradnej.
Citace:
č. 6032. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 459-460.