Čís. 5996.

»Právnou ujmou« v smysle § 391 tr. zák. netreba rozumeť výlučne hmotnú ujmu alebo majetkovú škodu; právna ujma je tu aj vtedy, keď sa padelaním alebo falšovaním verejnej listiny zhoršilo postavenie poškodeného v bársakom smere.
Právnu ujmu v tomto smysle utrpel štát i exekút, vyhotovil-li právny zástupca vymáhájúcej strany sám exempláre súdneho usnesenia povoľujúceho exekúciu, dal ich opatriť súdnym razítkom, sám ich však podpísal namiesto súdneho úradníka a predložil ich potom exekučnému súdu, ktorý na základe nich predčasne nariadil výkon exekúcie.
(Rozh. zo dňa 13. októbra 1937, Zm III 233/37.)
24* Obžalovaný Dr. A. zastupoval ako substitút právneho zástupcu vymáhajúcej strany M. v exekučnej veci proti povinnej strane N. Exekúciu povolil okresný súd v B. a zaslal spisy okresnému súdu v Š. k výkonu exekúcie. Keď sa Dr. A. dostavil k okresnému súdu v Š., aby intervenoval pri výkone exekúcie, bolo zistené, že príslušné spisy od okresného súdu v B. ešte nedošly. Preto sa obžalovaný vrátil k okresnému súdu v B. a predstierajúc súdnej kancelárskej pomocnici, že ho k nej posiela vedúci úradník kancelárského oddelenia tým cieľom, aby mu opisy exekúciu povoľujúceho usnesenia, ktoré v dvoch exemplároch sám predložil, opatrila povoľujúcim razítkom a razítkom príslušného sudcu, čomu ona vyhovela, a žiadal iného úradníka, aby tieto usnesenia podpísal v zastúpení vedúceho oddelenia. Poneváč onen úradník tejto žiadosti nevyhovel, podpísal obžalovaný Dr. A. listiny sám menom, resp. značkou vedúceho oddelenia. Takto zhotovené exempláre súdneho usnesenia predložil potom obžalovaný u okresného súdu v Š., ktorý na ich základe previedol exekúciu. Pravé exempláre exekúciu povoľujúceho usnesenia došly od okresného súdu v B. k okresnému súdu v Š. teprv po výkone exekúcie. Súd prvej stolice uznal obžalovaného vinným dvojnásobným zločinom padelania verejnej listiny podľa § 391 tr. zák. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej stolice a pokiaľ ide o otázku, či vznikla pre štát právna ujma, uviedol v dôvodoch: Tým, že obžalovaný svojmocne dal opatriť exekučné žiadosti povoľovacím razítkom a razítkom sudcu a pripojil meno, resp. značku vedúceho úradníka kancelárskeho oddelenia, osvojil si právo, ktoré prislúcha výhradne státu, totiž dať overovať vyhotovenia súdnych usnesení súdnymi orgánmi. Tým nielen mohla vzísť, ale skutočne vzišla ujma na uvedenom ideálnom práve štátu a nemá preto pre posúdenie viny obžalovaného význam tá okolnosť, že vyhotovenia obžalovaným zriadené materiálne plne súhlasily s usnesením súdu.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne zamietol, čiastočne odmietol.
Z dôvodov:
V odôvodnení zmätočnej sťažnosti, založenej na § 385, č. 1 a) tr. p. pripúšťa sťažovateľ, že bola ním vyhotovená verejná listina nepravá čo do formy, namieta však, že jeho čin nenaplňuje skutkovú podstatu zločinu podľa § 391 tr. zák., lebo chýba vraj skutkový znak tohoto trestného činu, totiž, že by z jeho jednania bola vznikla alebo mohla vzniknúť niekomu právna ujma. Námietka táto je bezpodstatná.
Pod právnou ujmou v smysle § 391 tr. z. netreba rozumeť výlučne hmotnú ujmu alebo majetkovú škodu; právna ujma je tu aj vtedy, keď sa padelaním alebo falšovaním verejnej listiny zhoršilo postavenie poškodeného v bársakom smere.
Vznik právnej ujmy pre štát dovodil vrchný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a stačí v tom bode naň poukázať. Konaním obžalovaného nastala však právna ujma pre štát — hľadiac na zistený skutkový stav — hneď aj tým, že boly okresným súdom v Š., ako súdom exekučným, skutočne použité obžalovaným samým zhotovené nepravé vyhotovenia usnesenia okresného súdu v B., povoľujúceho exekúciu, cieľom jej prevedenia, pri čom okresný súd v Š., resp. výkonný orgán tohoto súdu, nemohol bezvadnou verejnou listinou voči exekvovanej strane dokázať svoje oprávnenie k tomuto nariadenému, resp. prevádzanému úradnému úkonu.
Napokon prichádza v úvahu aj možnosť právnej ujmy u exekútov, lebo exekúcia bola prevedená na základe falošnej listiny predčasne a tak exekúti museli strpeť prevedenie exekúcie už skôr, než by mohla byť podľa práva skutočne prevedená, čo mohlo mať za následok rôzne právne ujmy pre nich.
Sú preto mylné a bezpodstatné námietky, ktoré v tomto smere činí sťažovateľ, prevádzajúc podľa zákona zmätočnú sťažnosť, najmä, že táto náležitosť skutkovej podstaty v súdenom prípade nie je splnená, keď padelané listiny zodpovedaly obsahove pravej listine, že ujma musí byť hmotná a že nestačí, aby niekomu vznikla z činu ujma s hľadiska abstraktného.

Citace:

Čís. 5996. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 391-393.