Čís. 6027.

Náležitosti skutkových otázok kladených porotcom podľa § 5 por. nov.
Spojenie jednej otázky skutkovej s niekoľko otázkami právnymi podľa § 4, odst. 2 por. nov.
Pojem »silného rozčulenia« v smysle § 281 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 30. októbra 1937, Zm III 414/37.)
Obžalovaná A., bárs vydatá, udržovala niekoľko rokov tajný ľúbostný pomer s M. Keď sa jej manžel koncom decembra 1936 dovedel o tomto jej pomere, sdelil to M. Od tej doby choval sa k nej M. chladne. Dňa 1. januára 1937 dopoludnia nabila obžalovaná revolver, presvedčila sa, či bezvadné funguje a napoludnie odišla k M. Keď jej M. na otázky, prečo sa zmenil v svojom chovaní, vyhýbavé odpovedal, vystrelila obžalovaná z revolveru proti hor nej časti jeho tela. Náboj vnikol M. do krku a len náhodou nespôsobil smrť, ale len poranenie, trvajúce dva mesiace. Porotný súd uznal obžalovaná vinnou pokusom zločinu úmyselného zabitia podľa §§ 65, 279 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obhajcu obžalovanej zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Dôvod zmätočnosti podľa § 29, čís. 4 por. nov. vytýká zvolený obhájca obžalovanej preto, že porotný súd: 1. nevyhovel návrhu obrany na doplnenie prvej skutkovej otázky prvej skupiny danej v smysle obžaloby v tom smere, že obžalovaná 28. decembra 1936, keď manžel jej vytýkal pomer s M., ihneď sdelila M., že ich pomer je vyzradený, a opäť, ako už viackrát predtým, ho žiadala, aby sa vyslovil, či si ju chce vziať za manželku, a vyslovila sa, že inak musí ona ísť preč, ale keď ona pôjde, musí i druhý s ňou,
2. nevyhovel návrhu obrany na položenie zvláštnej otázky na zločin podľa § 279 tr. z. alebo i podľa § 281 tr. z.
Zmätočná sťažnosť je bezzákladná.
K bodu 1. Podľa odst. 2 § 5 por. nov. v skutkovej otázke musia byť uvedené všetky skutkové okolnosti, ktoré odpovedajú prvkom skutkovej podstaty ustanoveným zákonom, ktorého sa má použiť a ktoré sa hodia k rozlišovaniu činu, a všetky tie s hľadiska posúdenia veci rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorých uvedenie navrhuje niektorá strana alebo niektorý porotca (§ 11 por. nov.) alebo pokladá to súd za nutné bez návrhu.
Skutkové okolnosti, že manžel obžalovanej dozvedel sa o jej pomere s M. a že obžalovaná to sdelila i M., ako plynie z osnovy prvej skutkovej otázky prvej skupiny položenej súdom, boly do tejto otázky pojaté; ostatné okolnosti, zvlášť tie, že obžalovaná žiadala M., aby sa vyslovil, či si ju chce vziať za manželku, a že mu hovorila, že inak musí ísť preč a že musí ísť i druhý s ňou, nemalý ani podľa názoru najvyššieho sudu rozhodujúceho významu pre posúdenie veci. Porotný súd preto právom odoprel ich pojatie do skutkovej otázky danej v smysle obžaloby a nezavinil tým obrancom vytýkaný zmätok.
K bodu 2. Nezavinil porotný súd tento zmätok ani tým, keď nepoložil porotcom k rozhodnutiu zvlášť výpomocná hlavnú otázku na zločin podľa § 279 tr. z., osnovaná obranou.
Podľa § 4, odst. 2 por. nov. je možné podľa okolností prípadu jednu otázku skutková spojiť s niekoľkými otázkami právnymi. Preto aj v súdenom prípade hľadiac na bezpodstatný rozdiel medzi skutkovými okolnosťami tvoriacimi základ súdom položenej hlavnej skutkovej otázky prvej skupiny a skutkovými okolnosťami tvrdenými obranou za základ položenia výpomocnej hlavnej skutkovej otázky, z ktorých niektoré sa za trestného pokračovania nevyskytly, iné však vyskytnuvšie sa ani podľa názoru najvyššieho súdu neholý rozhodné pre posúdenie veci, bol porotný súd oprávnený spojiť hlavnú skutková otázku prvej skupiny jednak s právnou otázkou v smysle §§ 65, 278 tr. z. a jednak s výpomocnou hlavnou právnou otázkou podľa §§ 65, 279 tr. z., lebo skutkový stav, tvoriaci základ položenia právnych otázok, bol v podstate rovnaký a bolo len predmetom právnej úvahy rozhodnúť, či obžalovaná konala v úmysle vopred uváženom, alebo bez takéhoto úmyslu.
Inak však z tohoto dôvodu uplatnená zmätočná sťažnosť je neprávom uplatňovaná i preto, lebo porotcovia druhá otázku právnu prvej skupiny, znejúcu na kvalifikáciu činu obžalovanej podľa §§ 65, 278 tr. z., zodpovedali záporné a kladné zodpovedali tretiu otázku právnu skupiny prvej, znejúcu na kvalifikáciu činu obžalovanej podľa §§ 65, 279 tr. z., teda kvalifikovali čin tak, ako k tomu smerovala obrana navrhujúc zvlášť položenie výpomocnej hlavnej otázky a tak nemálo by ani porušenie formálnych ustanovení pri kladení otázok vliv na rozsudok a nemôže byť preto v smysle odst. 2 § 29 por. nov. ani zmätočná sťažnosť uplatnená.
Napokon je bezpodstatná zmätočná sťažnosť zvoleného obhajcu obžalovanej i v časti, pokiaľ z dôvodu zmätočnosti podľa § 29, čís. 4 namieta, že porotný súd neprávom odoprel položit porotcom k rozhodnutiu tak skutkovú ako aj právnu otázku znejúcu na čin spáchaný v silnom rozčulení podľa § 281 tr. z.
Pod pojmom silného rozčulenia treba rozumeť rozčulenie takého stupňa, následkom ktorého stráca pachateľ duševnu rovnováhu a ktoré nepripúšťa uvažovanie a posudzovanie činu a v značnej miere obmedzuje premyšľanie a úvahu o jeho následkoch. Má-li byť pachateľovi priznaná kvalifikácia v smysle § 281 tr. z., treba tiež, aby bol splnený i ďalší zákonný požiadavok, totiž, aby čin bol spáchaný ihneď v silnom rozčulení.
Okolnosti tvrdené obráncom obžalovanej, že obžalovaná udržovala s poškodeným M. milostný pomer, o ktorom sa i jej manžel dozvedel, že poškodený, hoci jej predtým sľuboval manželstvo, sľub nesplnil, ale obžalovaná bezprostredne pred činom, než ona na neho vystrelila, ostré odmietol, z ktorých niektoré boly i porotcami zistené, nie sú také, ktoré by, hradiac i na ostatné okolnosti — najmä, že obžalovaná bola v platnom manželskom sväzku a že už z chovania poškodeného voči nej pri rozhovore večer dňa 31. decembra 1936 musela soznať, že poškodený v svojich citoch voči nej značné ochladol, s právneho hľadiska opodstatnily záver na silné rozčulenie v smysle § 281 tr. z. Nepochybil preto porotný súd, keď otázky obrancu navrhované na čin podľa §§ 279, 281 tr. z. zamietol z dôvodu čerpaného zo zákona. Bola preto zmätočná sťažnosť zvoleného obhajcu obžalovanej v tejto časti zamietnutá ako bezpodstatná podľa odst. 1 § 36 por. nov.

Citace:

č. 6027. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 449-451.