Čís. 5953.

Ide o prečin padelania verejnej listiny podľa § 400, odst. 1 tr. zák., jestliže vinník na zpiatočnom lístku pripojenom k súdnej zásielke, určenej do vlastných rúk iného adresáta, podpísal bez jeho vedomia jeho meno a vyplnil datum doručenia a spis adresátovi neodovzdal.
Skutková podstata tohoto trestného činu nevyžaduje, aby bol adresát nejako poškodený.
(Rozh. zo dňa 8. júla 1937, Zm III 366/37.)
Obžalovaná A. — poštová úradnička — podala na svojho manžela B. u okresného sudu trestné oznámenie pre prestupok urážky na cti. Po podaní tohoto oznámenia sa manželia A. a B. pokonali a dohodli, že A. vezme trestné oznámenie proti B. zpäť. Keď však medzitým okresný súd na základe onoho trestného oznámenia A. predvolal obsielkou do vlastných rúk určenou B-a ako obžalovaného na hlavné pojednávanie, prevzala obžalovaná A. na pošte sama súdnu zásielku, vyplnila zpiatočný lístok datom doručenia a podpisom svojho manžela B., ktorému ovšem o veci nič nesdelila, a predvolanie mu neodevzdala. Listonoš potom v domnení, že sa doručenie stalo k vlastným rukám adresátovým, podpísal tiež zpiatočný lístok a tak vydal úradné svedectvo o vykonanom doručení. Poneváč v deň určený k pojednávaniu trestnej veci proti B. nikto sa nedostavil, okresný súd pokračovanie podľa § 539 tr. p. zastavil.
Oba súdy nižších stolíc uznaly obžalovanú A. vinnou prečinom padelania verejnej listiny podľa § 400, odst. 1 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnost obžalovanej zamietol.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu podala obžalovaná zmätočnú sťažnosť podľa § 384, čís. 9 a § 385, čís. 1 a) tr. p. Zmätočná sťažnosť je v celom obsahu bezzákladná.
Trestní rozhodnutí XIX. 20 Sťažovateľka uplatňuje formálny zmätok podľa § 384, čís. 9 tr. p. pre zamietnutie návrhov na výsluch svedkov M. a jeho manželky N. a na dotaz u krajinského úradu o okolnostiach, že manželia A. a B. sa v byte M. a N. pred doručením predvolania pokonali a dohodli, že obžalovaná vezme trestné oznámenie zpäť, a že B. sa od svojho nadriadeného krajinského úradu dozvedel o trestnom oznámení obžalovanej.
Vrchný súd však správne tieto návrhy zamietol ako nepodstatné pre rozhodnutie veci. Ku skutkovej podstate prečinu podľa § 400, odst. 1 tr. z. náleží, aby išlo o nepravdivé skutočnosti, dôležité pre právo niekoho, alebo právny pomer niekoho. Avšak sťažovateľka má zrejme na mysli len právny záujem B. na doručení obsielky do vlastných rúk a dovodzuje, že tento nebol v konkrétnom prípade poškodený. Zo znenia § 400, odst. 1 tr. z. však plynie, že je skutková podstata tohoto prečinu daná vtedy, keď nepravdivé skutočnosti sa vôbec dotýkajú práva, alebo právneho pomeru niekoho. Obošle-li súd niekoho v trestnej veci ako obžalovaného k pojednávaniu doručenkou do vlastných rúk, ide v prvom rade o to, aby nebolo rušené právo štátu na vykonávanie spravedlnosti podľa zákonných predpisov. Obžalovaná trestným činom do výkonu tohoto práva rušivé zasiahla spôsobom v § 400, odst. 1 tr. z. uvedeným a svojím inkriminovaným činom spolupôsobila k zapísaniu nepravdivej skutočnosti do obsielky. S tohoto hľadiska sú tedy navrhované dôkazy nepotrebné a ich zamietnutím nebola porušená žiadna zásada podstatná so stanoviska obhajoby.
Z týchto vývodov však vyplýva, že je bezzákladná i zmätočná sťažnosť, uplatnená podľa § 385, čís. 1 a) tr. p., pokiaľ sťažovateľka dovodzuje, že inkriminovaným činom nebol B. poškodený v nejakom dôležitom práve, lebo jeho poškodenia ku skutkovej podstate inkriminovaného trestného činu v tomto prípade netreba.

Citace:

Čís. 5953. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 325-326.