Čís. 5966.

Nedbale v smysle § 290 tr. zák. si počínal riadič automobilu, ktorý — idúc s ním rychlosťou 70 až 80 km za hodinu, alebo ešte väčšou — keď mu shasly svetlá reflektorov, na rovnej ceste zabrzdil tak prudko, že nastal smyk, auto sa prevrátilo a spolucestujúci bol zabitý.
(Rozh. zo dňa 14. septembra 1937, Zm III 323/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin zabitia človeka z nedbalosti, vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu a uznal obžalovaného vinným prečinom zabitia človeka podľa § 290 tr. z., ktorý tak spáchal, že dňa 30. januára 1936 na hradskej z H. do T. pred obcou Š. nedbalosťou pri jazde automobilom spôsobil smrť N. tým, že, idúc rychlosťou 70 až 80 km alebo väčšou, prudkým zabrzdením auta spôsobil smyk zadných kolies automobilu a tým prevrátenie vozu a smrteľné zranenie N.
Z dôvodov:
Proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal a previedol verejný žalobca zmätočnú sťažnosť z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p., s ktorou generálna prokuratúra prejavila súhlas.
Odvolací súd oslobodil obžalovaného od obžaloby pre prečin podľa § 290 tr. z. v podstate z toho dôvodu, že obžalovaný, ktorý podľa zistenia odvolacieho súdu, idúc rychlosťou 70 až 80 km alebo väčšou, prudkým zabrzdením auta spôsobil smyk zadných kolies automobilu a tým prevrátenie vozu a smrteľné zranenie poškodeného, pokračoval nedbale, lebo podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný nemal inej možnosti, keď mu svetlá shasly, než prudko zabrzdiť, aby sa vyhnul nebezpečenstvu, že síde so silnice a narazí na nejakú prekážku.
Záver odvolacieho súdu, že konanie obžalovaného nebolo nedbalé, je mylný. Že prudkým zabrzdením auta môže nastať smyk a tým ťažko vyrovnateľná zmena smeru jazdy, ktorá odchylka je tým nebezpečnejšia a väčšia, čím v dobe smyku bola rychlosť značnejšia, vie každý riadič auta zo svojej skúsenosti.
Pred shasnutím svetiel, pri náležitej pozornosti musel obžalovaný videť rovnú dráhu na značnú vzdialenosť a mohol preto pri opatrnom zabrzdení udržať dosavádny smer a zastaviť voz bez nebezpečenstva, že smer stratí a narazí na prekážku skorej, než sa mu podarí voz zastaviť. Prudkým a neopatrným zabrzdením aj podľa svojho vedomia vyplývajúceho zo shora uvedenej skúsenosti spôsobil obžalovaný smyk a tým nevyhnutne prudkú zmenu smeru, ktorá v danej situácii jedine mohla spôsobiť nebezpečenstvo buď nárazu alebo dokonca, ako sa to v skutočnosti stalo, okamžitý smyk a prevrátenie auta, ktoré malo za následok smrteľné zranenie spolujazdca.
K ustáleniu nedbanlivosti obžalovaného stačí, keď pri dostatočnej opatrnosti, pozornosti a následkom svojej skúsenosti mohol predvídať, že sa k jeho konaniu môžu pripojiť také sily a následky, ktoré spolu s jeho konaním môžu vyvolať nežiadaný výsledok. Poneváč si obžalovaný pri náležitej opatrnosti musel byť vedomý, že pri rychlosti, ktorou v dobe shasnutia svetiel šiel, prudkým zabrzdením môže spôsobiť značnú odchylku od smeru a dokonca smyk a tým nebezpečenstvo nárazu alebo prevrátenie auta priamo vyvolať, keď prez to zabrzdil tak prudko, že vyvolal smyk a prevrátenie auta, pri ktorom bol spolucestujúci zabitý, pokračoval neopatrne a nedbale a týmto konaním splnil všetky náležitosti činu kladeného mu obžalobou za vinu. Bolo preto treba uznať obžalovaného vinným v prečine podľa § 290 tr. z.
21*

Citace:

Čís. 5966. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 342-343.