Čís. 5958.

Pri aberratio ictus je obžalovaný zodpovedný za výsledok nehľadiac na to, že jeho útok zasiahol inú osobu, než proti ktorej bol namierený, poneváč právny statok, proti ktorému obžalovaný útočil, a právny statok, ktorý bol útokom zasiahnutý, sú s hľadiska trestného zákona rovnocenné.
(Rozh. zo dňa 7. septembra 1937, Zm III 386/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre zločin ťažkého poškodenia na tele zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť uplatnená na základe § 385, čís. 1 b) tr. p. domáha sa kvalifikácie činu podľa § 310 tr. z. — zrejme podľa § 310, odst. 1 tr. z. — a namieta, že podmienkou skutkovej podstaty činu podľa § 301 tr. z. je úmyselné ublíženie niekomu na tele alebo poškodenie jeho zdravia, kým obžalovaný nemal úmysel ublížiť na tele H-ovi, a preto nie je splnená skutková náležitosť činu podľa § 301 tr. z. Zmätočná sťažnosť nie je základná.
Podľa zistenia nižšich súdov obžalovaný spozoroval, že M. s H. ho nasledujú, obrátil sa smerom k nim, vystrelil z revolveru, aby zasiahol M., ale strelou zasiahol H.
Z tohoto zistenia plynie, že obžalovaný vykonal taký čin, ktorý podľa všeobecnej skúsenosti má za následok poškodenie tela.
Tento čin, vykonaný z vlastného rozhodnutia obžalovaného, a spôsob prevedenia — strelenie na ohroženú osobu — poukazuje na to, že obžalovaný aj chcel vyvolať očakávaný výsledok. Nie je tedy mylný záver nižších súdov, že obžalovaný konal v úmysle vyžadovanom v § 301 tr. zák.
Obžalovaný konal tedy v úmysle ublížiť na tele alebo poškodiť zdravie proti osobe, ktorú zasiahnuť chcel, ale zasiahol inú osobu. Právny statok, proti ktorému obžalovaný útočil, a právny statok, ktorý bol útokom zasiahnutý, sú s hľadiska trestného zákona rovnocenné.
Za tohoto stavu veci je obžalovaný zodpovedný za výsledok bez ohľadu na to, že jeho útok zasiahol inú osobu, než proti ktorej bol namierený, lebo výsledok spôsobiť chcel, bárs aj u inej osoby, než ktorú zasiahol.

Citace:

Čís. 5958. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 334-335.