Čís. 328 dis.


Nie je disciplinárne trestné, ak si advokát, ktorý nedostal preddavok na prevedenie prác, ktorými bol stranou poverený, ponechá ako preddavok na útraty peniaze složené u neho pre stranu, pre ktorú konal práce.
Niet disciplinárneho previnenia ani v tom, že strane nevyúčtoval, jestliže všetky jeho práce pre nu neboly ešte skončené.

(Rozh. zo dňa 12. júna 1937, Ds IV 15/37.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. A., advokátovi v N., vyhovel odvolaniu obvineného a zmenil rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu tak, že oslobodil obvineného z obvinenia pre disciplinárny prečin podľa § 68, písm. a), b), adv. zák.
Dôvody:
Obvinený je stíhaný predovšetkým pre disciplinárny prečin podľa § 68, písm. b), adv. zák., spáchaný tak, že z peňazí 7 000 Kč, prijatých dna 17. novembra 1932 od P. cieľom složenia do sirotskej pokladnice pre nezletilú M., složil tam ten čiastku 5 000 Kč, kdežto 2 000 Kč u seba zadržal. Disciplinárne oznámenie pre tento čin bolo. učinené dňa 18. decembra 1935, tedy už po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, stanovenej v § 102 adv. zák., takže sa trestnosť tohoto disciplinárneho prečinu premlčala. K tomu sa podotýka, že podstata disciplinárneho prečinu bola spoznávaná, pokiaľ ide o uvedený čin, práve ten v nesložení peňazí na určený cieľ, tedy v jednotlivom úkone, ktorý je tiež rozhodný pre počítanie začiatku a behu doby premlčacej; stav trvajúceho zadržovania peňazí na účet útrat, ktoré mal obvinený proti složiteľovi peňazí, resp. proti osobám ním zastúpeným, bol považovaný za základ disciplinárneho prečinu podľa § 68, písm. a), a § 69, písm. c), adv. zák., ktorý preto premlčaný nie je a treba v tom smere rozsudok disciplinárneho súdu preskúmať s hľadiska podstaty samého činu a obvinenia na ňom založeného.
V tomto smere spatruje disciplinárny súd vinu obvineného v tom, že slúbil dať P-ovi podrobný soznam útrat, ale neurobil to ani na viacnásobné súrenie, takže strana nemá vec vybavenú od roku 1932. Predovšetkým, treba poukázať na to, že podľa zistenia disciplinárneho súdu z poručenských spisov, keď strany súhlasne u súdu dňa 28. januára 1933 udaly, že sa pre nezl. M. správne uložila z kúpnej ceny čiastka 5 000 Kč, obvinený prehlásil, že zbývajúca čiastka kúpnej ceny bude vyplatená N-ovi. Obvinený však tvrdí, že má proti nemu ešte väčšiu pohľadávku za vykonané práce. Poneváč je na základe uznania P. a podľa bodu 3 uzavrenej smluvy zistené, že P. a N. mali platit útraty za určité práce s prevedením kúpopredajnej smluvy spojené a týmito bol obvinený poverený, nie je disciplinárne trestné, keď si obvinený — nedostavší, ako tvrdí, preddavok — ponechal peniaze, složené uňho pre stranu v Amerike bývajúcu, ako preddavok na svoje útraty. Nie je disciplinárne previnenie ani v tom, že strane nevyúčtoval, keď tvrdí a nebolo to vyvrátené, že všetky práce ešte neboly skončené.
Z poručenských a z disciplinárnych spisov je bezpochybne zrejmé len to, že sa P. domáhal vyúčtovania teprv 3. októbra 1935, lebo v svojej svedeckej výpovedi o predchádzajúcich upomienkach obvineného nič neudal. Obvinený predložil disciplinárnemu súdu dňa 16. marca 1936 vyúčtovanie a i v tom poukazuje na to, že všetky práce nie sú ešte skončené. So zreteľom na to, že to nie je vyvrátené, nevidí odvolací disciplinárny súd disciplinárne previnenie v udánlivom oneskorenom vyúčtovaní a obvineného v tomto smere tiež oslobodzuje. Spor alebo pokračovanie podľa § 18 zák. čl. LIV:1912 nie je v behu, takže poukaz disciplinárneho súdu o uložení peňazí do súdnej úschovy tu nedopadá.
Citace:
Čís. 328 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 619-620.