Čís. 5896.

Porušenie zákona v ustanovení § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. a zmätok podľa § 385, čís. 2 tr. p., uložil-li súd obžalovanému podľa prvej sadzby § 2 zákona na ochr. rep. trest dvoch rokov káznice namiesto žalára.
(Rozh. zo dňa 11. mája 1937, Zm III 234/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu vojenskej zrady a přípravy úkladov, uznal opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti základným a vyslovil, že pravoplatnými rozsudkami krajského súdu v N. zo dňa 9. mája 1936, č, j. Tk X 1669/35-221 a vrchného súdu v N. zo dňa 29. septembra 1936, č. j. To I 344/36-250, pokial’ nimi bol obžalovanému B. vymeraný hlavný trest druhom káznice, bol porušený zákon v ustanovení § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. Podľa § 442, posl. odst. tr. p. zrušil najvyšší súd spomenuté rozsudky vo výrokoch o druhu hlavného trestu, obžalovanému B. uloženého, a vymeral mu tento trest hľadiac na ustanovenia § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. druhom žalára podľa III. hlavy zák. čl. V. 1878. Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu v N. zo dňa 9. mája 1936 bol obžalovaný B. (okrem iných obžalovaných) uznaný vinným zločinom přípravy úkladov podľa § 2, odst. 1 a 2 zákona na ochr. rep. a bol mu podľa prvej sadzby § 2 zákona na ochr. rep. za použitia § 91 tr. z. a hľadiac na ustanovenie § 2, čís. 5 zákona číš. 284/1920 Sb. z. a n. vymeraný trest káznice na dva roky ako hlavný trest a podľa § 32 zákona na ochr. rep. trest straty čestných práv občianskych na páť rokov a trest straty volebného práva do obcí na tri roky ako tresty vedľajšie. Dôsledkom odvolania, podaného veřejným žalobcom a obžalovaným, tak proti výroku o vine obžalovaného B., ako aj proti výroku o třeste mu uloženom, zaoberal sa vecou vrchný súd, ktorý rozsudkom zo dňa 29. septembra 1936 potvrdil prvostupňový rozsudok v časti týkajúlcej sa obžalovaného B. Ďalších opravných prostriedkov čo do tohoto obžalovaného nebolo, takže cit. rozsudky sa staly dotyčné něho pravoplatnými.
Druh hlavného trestu, uloženého obžalovanému B., neodpovedá zákonu. Na zločin přípravy úkladov podľa § 2 zákona na ochr. rep. — pokiať nebolo vyslovené, že bol spáchaný za okolností zvlášť priťažujúcich, o ktorý případ tu nešlo — stanoví § 2 zákona na ochr. rep. v svojej prvej sadzbé trest ťažkého žalára od jedného do päť rokov. Poneváč zákon na ochranu republiky platí tiež pre oblast’ trestného práva skór uhorského a v cit. předpise ide o trest uvedený v trestnom zákone zo dňa 27. mája 1852, čís. 117 r. z., právom hľadel krajský súd pri výmere trestu obžalovanému B. na ustanovenia zákona zo dňa 15. apríla 1920, čís. 284 Sb. z. a n. o pomere trestov v územiach rózneho práva. Tohoto zákona neužil však správne.
Podľa § 2, čís. 6 onoho zákona ťažký žalář podľa trestného zákona zo dňa 27. mája 1852, čís. 117 r. z., není-li dlhší dvoch rokov, rovná sa žalářů podľa III. hlavy zák. čl. V:1878, ináč sa rovná káznici podťa tej istej hlavy s tou změnou, že neplatí u nej časové obmedzenie v onej hlavě stanovené. Tieto zásady platia podľa prvého odstavca § 2 cit. zákona nielen pre vykonanie, ale aj pre ukladanie trestu.
Keď tedy krajský súd (ktorý pri tom nesprávné citoval § 2, čís. 5 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. namiesto § 2, čís. 6 cit. zákona) uložil obžalovanému B. hlavný trest v trvaní dvoch rokov, tedy nie dlhší dvoch rokov, mal mu tento trest v smysle uvedených predpisov uložit’ v druhu žalára. Keď prez to ho uložil v druhu káznice, tedy v druhu prisnejšom, porušil předpis § 2. čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n., a to v neprospech obžalovaného.
Vrchný súd, ačkoťvek prvostupňový rozsudok bol vo výroku o třeste napadnutý tak veřejným žalobcom ako aj obžalovaným, potvrdil napadnutý rozsudok a neučinil nič k odstráneniu hoře uvedenej vady, tvoriacej v neprospěch obžalovaného dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p., ktorú tedy mal z úradnej povinnosti podľa § 385, odst. 2 tr. p. odstrániť. Obsahuje preto aj rozsudok vrchného súdu spomenutú vadu.
Dôsledkom toho bolo vyslovené porušenie predpisu § 2, čís. 6 zákona č. 284/1920 Sb. z. a n. dotyčné oboch rozsudkov nižších súdov. Zároveň v smysle § 442, posl. odst. tr. p. boly zrušené rozsudky tie vo výroku obsahujúcom vytknutu vadu, tedy vo výroku o druhu hlavného trestu, uloženého obžalovanému B., a trest hlavný mu bol vymeraný v druhu žalára bezo změny jeho trvania.

Citace:

č. 5896. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 218-220.