Čís. 5854.

Obžalovaný — sprostený obžaloby — nemôže sa domáhať opravným prostriedkom sprostenia z nějakého iného dôvodu; smeruje-li na to jeho opravný prostriedok, je podaný osobou neoprávnenou.
Podľa § 11 por. nov. možno s hľadiska dôvodu zmätočnosti podl’a § 29, čís. 4 por. nov. vytýkať len to, že nejaká otázka nebola daná, nie však to, že nějaká otázka bola daná; to je možné len s hľadiska dovodu zmätočnosti podl’a § 384, č. 9 tr. p.
Pre zamietnutie návrhu v smysle § 11 por. nov. je rozhodné len, či sa za pojednávania vyskytol skutkový údaj odpovedajúci návrhu na položenie skutkovej otázky; takýmto údajom je tiež i obrana obžalovaného. (Rozh. zo dňa 17. marca 1937, Zm IV 76/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. pre zločin úmyselného zabitia člověka, odmietol zmátočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť obžalovaného je podaná osobou neoprávněnou. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní výslovné uspokojil s rozsudkom a nemá preto už práva napádať tento rozsudok zmätočnou sťažnosťou vo svojom mene, takže zmätočná sťažnosť podaná menom obžalovaného je podaná od osoby neoprávnenej.
Táto zmätočná sťažnosť je podaná osobou neoprávněnou aj z toho dovodu, že podľa odst. II a) § 383 tr. p. a § 31 por. nov. obžalovaný len v svoj prospěch môže podať zmätočnú sťažnosť.
Zo znenia cit. paragraf o v zrejme plynie, že zmätočnú sťažnosť možno uplatniť len vtedy, keď obžalovaný bol uznaný vinným. V súdenom prípade však bol obžalovaný na základe verdiktu porotcov od obžaloby pre zločin zabitia podľa § 279 tr. z. na základe § 24 por. nov. a § 326, čís. 3 tr. p. oslobodený a je preto týmto uplatnenie zmätočnej sťažnosti v prospěch obžalovaného vylúčené, keďže on sa domáhá oslobodenia len z iného dovodu (oprávněná obrana) než z akého bol oslobodený (prekročenie medzí oprávněněj obrany zo strachu atď.). Bola preto zmätočná sťažnosť odmietnutá podľa odst. 3 § 434 tr. p.
Dôvod zmätočnosti podľa § 29, čís. 4 por. nov. uplatňuje sťažovateľka preto, že porotný súd položil porotcom otázky skutkové a právně na oprávnená obranu, alebo na prekročenie jej medzí zo strachu, ťaku alebo zmätku (druhá skutková otázku a na ňu sa vzťahujúcu štvrtú a siestu otázku právnu), hoci vraj skutečnosti tvoriace základ ich položenia sa nevyskytly, čím zrejme chce tvrdiť, že porotný súd porušil pri kladení otázok ustanovenie § 11 por. nov.
Zmätok podľa § 29, čís. 4 por. nov. je založený, keď súd porušil pri daní otázok rozkazujúce předpisy §§ 3—11 por. nov., alebo § 34 zák. čl. XXXVI: 1908. Podľa §§ 2—5 por. nov. súd rozhoduje o tom, aké skutočnosti majú byť pojaté do skutkových otázok. V tomto smere předpisuje § 11 por. nov. len to, že je možné zamietnuť návrh smerujúci na to, aby súd pojal do skutkovej otázky niektorú skutková okolnost’, alebo aby polo žil nějaká zvláštnu otázku, len z dovodu čerpaného zo zákona, alebo len vtedy, nevyskytol-li sa za hlavného pojednávania skutkový údaj odpovedajúci návrhu, ktorý k tomu smeruje. z toho plynie, že podľa § 11 por. nov. možno vytýkat’ len to, keď nejaká otázka neholá daná, nie však to, že nějaká otázka holá daná. Výtka zmätočnej sťažnosti vyšeuvedená nespadá preto pod dovod zmätočnosti podľa § 29, čís. 4 por. nov.
Na hlavnom pojednávaní však odporoval veřejný žalobca tomu, aby porotcom holý dané otázky skutkové a právně na oprávněná obranu, aleho na prekročenie jej medzí zo strachu, ľaku aleho zmatku, a po daní otázok si ihneď vyhradil právo napadnúť rozsudok z tohoto dovodu. Preto skúmal najvyšší súd, či nie je tu zmätok podľa § 384, čís. 9 tr. p.
Zmätočnej sťažnosti ani v tomto smere neľze přiznat’ úspěch. Zákonný dovod, pre ktorý hy položenie zvláštnej otázky v smysle § 11 por. nov. holo vylúčené, sa nevyskytol.
Obžalovaný tak v predbežnom pokračovaní, ako i na hlavnom pojednávaní rovnako tvrdil, že dňa 20. septemhra 1936 o 11. hodině na kopci M. v katastri obce T. pri prenasledovaní pytliaka pristihol poškodeného Š. ozbrojeného prerobenou vojenskou puškou »Manlicher«, skríkol na něho »stoj«, na čo poškodený sa proti němu otočil, strhol svoju pušku s ramena, zalícil ju na obžalovaného, na čo on v obavě, aby ho poškodený nezastrelil, namieril a vystřelil na poškodeného zo vzdialenosti 4 metrov zo svojej loveckej pušky a trafil ho do hlavy.
Obrana obžalovaného v tomto smere bola podporovaná i výpověďou svědka M. a tiež bola spravdepodobnená posudkom znalcov lekárov Dr. K. a Dr. O., ktorí mrtvolu poškodeného pitvali a udali, že poškodený, keď bol obžalovaným střelou zasiahnutý, pravděpodobně mieril na obžalovaného.
Poneváč pre zamietnutie návrhu v smysle § 11 por. nov. je rozhodné len, či sa vyskytol za pojednávania skuticový údaj zodpovedajúci návrhu na položenie zvláštnej otázky alebo nie, a takýmto údajom je tiež i sama obrana obžalovaného a je ním tým viac, keď je podporovaná i inými sbehnuvšími sa okolnostiami, ako v súdenom případe, správné pokračoval porotný súd, keď položil porotcom k rozhodnutiu zvláštnu skutková otázku a na ňu sa vzťahujúce otázky právně, znejúce na oprávněná obranu alebo na prekročenie jej medzí zo strachu, ľaku alebo zmatku a niet tu preto sťažovateľkou vytýkaného zmatku.

Citace:

č. 5854. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 147-149.