Čís. 5887.

Zákon v ustanovení § 381, čís. 3 tr. zák. považuje za potrestáme výkon celého uloženého trestu, a to výkon před spácháním nového trestného činu; púhe odsúdenie — nech podmienené alebo bezpodmienené — nie je ešte potrestáním v smysle tohoto predpisu.
(Rozh. zo dňa 27. apríla 1937, Zm IV 201/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti obžalovanému z prečinu podvodu vyhověl opravnému prostriedku generálnej prokuratúry pre zachovanie právnej jednotnosti a vyslovil, že pravoplatným usnesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 381, čís. 3 tr. z. a § 545 tr. p., pokial’ ním bol z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 4 tr. p. zrušený rozsudok okresného súdu a bolo nariadené odstúpenie spisov štátnemu zastupiteľstvu; podľa § 442, posl. odst. tr. p. zrušil toto usnesenie a uložil krajskému súdu, aby vo veci ako odvolací súd ďalej pokračoval a rozhodol o odvolaniach veřejného žalobců a obžalovaného.
Dôvody:
Rozsudkom okresného súdu zo dňa 23. januára 1935 bol A. uznaný vinným prečinom podvodu, spáchaným v máji 1933 na M. Za tento čin bol mu uložený trest vázenia v trvaní 10 dní ako trest hlavný a 200 Kč pokuty (v případe nevymožiteľnosti ďalšie štyri dni väzenia) a strata úřadu a volebného práva na jeden rok, ako tresty vedľajšie, bezpodmienečne.
K odvolaniu veřejného žalobců, podanému do nízkej výměry trestu, a obžalovaného, podanému čo do viny a trestu, preskúmal prvostupňový rozsudek krajský súd, ktorý usnesením zo dňa 8. septembra 1936 zrušil pre dovod zmätočnosti podľa § 384, čís. 4 tr. p. rozsudek prvého súdu a tomuto súdu uložil, aby spisy odstúpil štátnemu zastupiterstvu. Podľa dovodov urobil tak preto, že obžalovaný bol už dva rázy pre podvod potrestaný, že tedy čin obžalovaného je v smysle § 381, čís. 3 tr. z. zločinem a že dôsledkom toho prvý súd překročil obor svojej posobnosti, lebo k prejednaniu věci je příslušný súd krajský.
Podľa § 556, odst. 1 tr. p. nebol proti tomuto usneseniu přípustný žiaden opravný prostriedok a stalo sa tedy usnesenie krajského súdu pravoplatným.
Krajský súd, odovodňujúc kvalifikáciu podľa § 381, čís. 3 tr. z., spoznal, že obžalovaný bol odsúdený 1. brigádnym súdom rozsudkom zo dňa 28. apríla 1933 okrem iných trestných činov tiež pre prečin podvodu k tuhému vázeniu na štyri týždne, 2. okresným súdom rozsudkom zo dňa 7. mája 1934 pre desafnásobný prečin podvodu do vázenia na 14 dní a k desafnásobnej pokutě po 35 Kč podmienečne na jeden rok. Len na základe toho vyslovil, že obžalovaný bol už dvakrát pre podvod potrestaný, a učinil závěr o zmienenej kvalifikácii. Tento závěr je však mylný.
Podľa § 381, čís. 3 tr. z. sa kvalifikuje podvod nehľadiac na výšku sposobenej škody za zločin, keď páchateť bol už dva rázy pře podvod trestaný a keď od odpykania trestu, predchádzajúceho spáchaniu nového jeho klamstva, o ktoré ide v novej věci, ešte nepřešlo desať rokov. Považuje tedy zákon za potrestanie výkon celého uloženého trestu, a to výkon pred spácháním nového trestného činu. Púhe odsúdenie nech podmienečné, či bezpodmienečné vobec nie je ešte potrestáním v smysle uvedeného předpisu.
Mal sa preto krajský súd, ktorý si opatřil nielen výpis z trestného registru, ale aj spisy o oboch prvých spomenutých trestných veciach obžalovaného, zaoberať otázkou, či a kedy obžalovaný odpykal tresty hoře opísané, lebo zistenie púhych prvých odsúdení obžalovaného nestačilo za základ pre závěr o potrestaní v smysle § 381, čís. 3 tr. z.
Z uvedených spisov je zřejmé, že obžalovaný odpykal trest, uložený mu brigádnym súdom teprve dňa 31. augusta 1933, tedy po spáchaní nového trestného činu, a že trest vymeraný mu okresným súdom bol mu uložený až po spáchaní nove súdeného činu.
V čas spáchania trestného činu, o ktorý ide v tejto trestnej věci, t. j. v máji 1933, nebol dosledkom toho obžalovaný pre podvod ešte vobec potrestaný, takže základ pre ustálenie zločinnej kvalifikácie podľa § 381, čís. 3 tr. z. nie je daný a prichádza v úvahu len kvalifikácia trestného činu ako prečinu podvodu podľa § 50 tr. nov. a § 380 tr. z.
Keď prez to krajský súd kvalifikoval nový trestný čin obžalovaného za zločin, ačkoľvek tu nie sú podmienky § 381, čís. 3 tr. z., a len z toho dôvodu vyslovil nepríslušnosť okresného súdu a nariadil odstúpenie spisov štátnemu zastupiteľstvu, porušil zákon v právě citovanom ustanovení a v předpise § 545 tr. p., lebo o věci, ktorá patřila do jeho oboru pôsobnosti ako odvolacieho súdu, přehlásil, že nepatří do jeho oboru pôsobnosti. Dôsledkom toho bol uznaný základným opravný prostriedok generálnej prokuratúry, podaný podľa § 441 tr. p., a bolo rozhodnuté, ako je uvedené vo výrokovej časti usnesenia. Hľadiac na to, že rozhodnutie krajského súdu ako odvolacieho sa stalo porušením oboru pôsobnosti, pokračoval najvyšší súd podľa posl. odst. § 442 tr. p.

Citace:

č. 5887. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 201-203.