Čís. 5868.

Kto kúpi od pachateľa krádeže záložné lístky na ukradené věci, nadobúda i dispozičně právo nad založenými predmetmi a dopúšťa sa, sú-li splněné i ďalšie znaky skutkovej podstaty, ukryvačstva podľa § 370 tr. zák. a nie nadržovania podľa §§ 375, 376 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 7. apríla 1937, Zm III 138/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin ukryvačstva vyhověl zmätočnej sťažnosti veřejného žalobců, z důvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudok vrchného sudu čo do kvalifikácie trestných činov spáchaných obžalovanými A. a B. a kvalifikoval tieto trestné činy ako pokračovacie zločiny ukryvačstva podľa § 370, odst. 1 tr. z.
Z dôvodov:
Proti rozsudku odvolacieho sudu podal zmätočnú sťažnosť len veřejný žalobca z důvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. preto, že odvolací súd kvalifikoval čin obžalovaných len jako prečiny nadržovania podľa §§ 375, 376 tr. z. a nie ako zločiny pokračovacieho ukryvačstva podľa § 370, odst. 1 tr. z. Zmätočnej sťažnosti nelze odopreť úspěch. Odvolací súd v shodě so súdom prvej stolice přijal za zistené, že obžalovaný A. v N. v době od začiatku marca 1935 do začiatku marca 1936, vediac o tom, že P. sústavne odcudzuje látky v obchode svojho zamestnavatefa R., a to v značnom množstve, v cene nad 500, ba i 2000 Kč, kúpil od P. 25 záložných lístkov, ktorými bolo založené 25 kusov látok v hodnotě po 300 Kč, v úhrnnej cene 7500 Kč, a za tieto lístky, znejúce na požičky 50—60 Kč, platil 5 Kč za kus a ďalej ich odpredával po 20 Kč. Tiež přijal za zistené, že za tých istých okolností obžalovaný B. kupil od P. 15 záložných lístkov po 5 Kč, na ktoré bolo založené 15 kusov látok po 300 Kč, teda spolu v cene 4.500 Kč, a okrem toho od něho převzal a sám založil 2 kusy látok po 3 metroch v cene 600 Kč a 1 kus látky v cene 300 Kč na ulici odpredal.
Napokon přijal tiež odvolací súd za zistené, že obžalovaní před obchodom R. na P. vždy čakali a keď žiadnu látku nepriniesol, hrozili mu, že ho zradia, a že záložné lístky odkupovali preto, aby si opatřili majetkový prospěch. Nevzal však za zistené, že by obžalovaný B. bol mal zo založenia 2 kusov a odpredania 1 kusu látky majetkový prospěch.
Tuto činnosť obžalovaných kvalifikoval odvolací súd jako prečin nadržovania podľa §§ 375, 376 tr. z. a nie jako zločin ukryvačstva dôvodiac, že sa ku skutkovej podstatě ukryvačstva vyžaduje tiež, aby pachateľ nadobudol takú vec, ktorá sa krádežou dostala do rúk držiteľa, čo sa vraj v súdenom případe nestalo, keď že v súdenom případe boly predmetom krádeže spáchanej P-om látky, obžalovaní však nenadobudli týchto ani peňazí za ne získaných, ale nadobudli len záložné lístky, ktore im sice umožňovaly, aby ony látky v záložní vyplatili, ale nie sú totožné s predmetmi odcudzenými, takže odkupovaním záložných lístkov zaisťovali P-ovi, teda pachateľovi základného trestného činu, len výhodu plynúcu z jeho činu.
S podriadením činnosti obžalovaných len pod ustanovenie §§ 375, 376 tr. z. neľze súhlasiť.
Správný je sice názor tohoto súdu, že sa ku skutkovej podstatě zločinu ukryvačstva vyžaduje, aby pachatel’ nadobudol takú vec, ktorá sa krádežou atď. dostala do rúk držitel’a, neni však správné, že by obžalovaní v súdenom případe takú vec neboli nadobudli.
Obžalovaní totiž odkúpením a odovzdaním im záložných lístkov na látky P-om odcudzené a založené nadobudli vlastne tieto látky, lebo tým bola im daná možnosť látky proti vyplateniu na ne požičanej sumy vyměnit’ a s nimi voľne nakladať, teda ich i scudziť, a samy záložné lístky bez tejto možnosti nemalý pre obžalovaných žiadnu hodnotu (viď § 13 zák. čl. XIV:1881).
Zo skutočností zistených odvolacím súdom, že obžalovaní nadobudli od pachateľa zločinu krádeže záložné lístlcy, teda i dispozičné právo so založenými látkami samými a tak i látky samé po 504-5 Kč, resp. 60+5 Kč za kus, hoci jeden kus založenéj látky mal cenu 300 Kč, že obžalovaný A. tieto lísky ďalej odpredával po 20 Kč a obžalovaný B. že tiež přijal od P. 2 kusy látky, ktoré sám založil a 1 kus látky, ktorú sám odipredal, ačkoľvek věděli o krádeži spáchanej P-om i o množstve a cene ním odcudzených věcí, presahujúcej 500, alebo i 2000 Kč, a že krádež páchá na úkor svojho zamestnavateľa, zrejme plynie, že úmyslom obžalovaných bolo, aby nadobudnutím věcí pochádzajúcich z krádeže, alebo nadobudnutíni záložných lístkov tieto zastupujúcich predovšetkým získali majetkový zisk pre seba a vyčerpává preto ich konanie skutková podstatu zločinu pokračovacieho ukryvačstva podľa § 370, odst, 1 tr. z.
Tu třeba ovšem podotknúť, že keď za týchtó okolností, ako to nižšie sády zistily, obžalovaný B. přijal od P. okrem záložných lístkov súčasne aj ony 2 kusy látky, ktoré sám založil, a jeden ďalší kus látky, ktorý sám předal, nemá táto dalšia činnost’ obžalovaného B. takého zvláštneho významu, aby ju bolo třeba považovať ža skutková podstatu osobitného trestného činu. Táto činnost obžalovaného B. je totiž zrejme absorbovaná skutkovou podstatou zločinu ukryvačstva vyššie uvedeného, — a to bez ohradu, či mal tento obžalovaný aj z tejto svojej činnosti majetkový prospech alebo nie, lebo celá činnost tohoto obžalovaného bola riadená zrejme tým jednotným úmyslom, ktorý bol už vyššie ako podstatný prvok zločinu ukryvačstva kvalifikovaný. Mýlil sa preto odvolací sád, keď činy obžalovaných kvalifikoval len ako prečiny nadržovania viny podľa §§ 375, 376 tr. z. a zapříčinil tak zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p.

Citace:

č. 5868. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 169-171.