Čís. 5895.

Zmenil-li odvolací súd kvalifikáciu trestného činu v prospěch obžalovaného meritorne (kvalifikoval krádež za zločin len podľa § 336, čís. 3 tr. zák. a nie súčasne za zločin i podľa § 48 tr. nov.), porušil ustanovenie § 7, odst. 2 zákona čís. 562/1919 Sb. z. a n. a zavinil zmätok podľa § 384, čís. 4 tr. p., rozhodol-li sám o podmienenom odklade výkonu trestu.
(Rozh. zo dňa 5. mája 1937, Zm III 198/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin krádeže odmietol zmätočné sťažnosti obžalovaných; z úradnej povinnosti z dovodil zmatku podľa § 384, č. 4 tr. p. zrušil však rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o nepovolení podmieneného odkladu výkonu trestu obžalovanému B. a v dósledku toho aj rozsudok súdu prvej stolice v tomže výroku a uložil súdu prvej stolice podľa § 7, odst. 2; zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. a plen. rozhodnutia najvyššieho súdu č. Prez. 1510/1923, aby o tejto otázke dodatečné znova rozhodol.
Z dôvodov:
Najvyšší súd preskúmajúc túto trestná vec sa přesvědčil, že odvolací súd zapríčinil dóvod zmätočnosti podľa § 384, č. 4 tr. p., pokiaľ rozhodol v otázke podmieneného odkladu výkonu trestu obžalovaného B.
Súd prvej stolice odsúdil obžalovaného B. pre zločin pokusu krádeže podľa §§ 65, 70, 333, 336, č. 3 tr. z. a § 48 tr. n. a pre prečin krádeže podľa §§ 70, 333 tr. z. a § 48 tr. nov. a nepovolil mu podmienený odklad výkonu trestu. Pri zisťovaní skutkového stavu pre upotrebenie § 48 tr. nov. vzal súd prvej stolice za dokázané, že veci, ktoré sa obžalovaný pokusil v hostinskej miestnosti M. odcudziť, malý hodnotu 2000 Kč prevyšujúcu a že tak jeho čin už aj podľa § 48 tr. nov. je zločinom.
Odvolací súd naproti tomu zistil, že tieto věci nepřesahovaly ani hodnotu 500 Kč, a tak čin obžalovaného by, hľadiac na hodnotu predmetu krádeže, podľa § 48 tr. nov. bol len prečinom, keby ho nebolo bývalo třeba kvalifikovať zločinom so zreteľom na § 336, č. 3 tr. z.
Takto však odvolací súd nemenil kvalifikáciu trestného činu tohoto obžalovaného len formálně, ako v svojom rozsudku to uvádza, ale zmenil ju v prospěch obžalovaného B. aj meritorne, nakoľko kvalifikoval jeho činnost’ odchylné od prvého sudu zločinom len na základe skutkových prvkov podľa § 336, č. 3 tr. z. a nie aj podľa § 48 tr. nov. Keď však pri tom potvrdil výrok sudu prvej stolice o nepovolení podmieneného odkladu výkonu trestu, porušil ustanovenie § 7, odst. 2 zák. čís. 562/1919 Sb. z. a n., lebo podľa zásady vyslovenej v iplenárnom rozhodnutí najvyššieho súdu č. Prez. 1510/23 v případe, keď sa změnou kvalifikácie trestného činu v prospěch obžalovaného změní základňa pre rozhodovanie o podminenom odsúdení a súd prvej stolice nepovolil podmienený odklad výkonu trestu, je třeba zrušiť výrok o tomto odsúdení a uložit’ súdu prvej stolice, aby v tejto otázke znovu rozhodol.
Odvolací súd tým, že v tejto otázke hněď sám rozhodol, překročil oboť svojej pôsobnosti, aký mu pri tomto stave věci prislúchal, a zavinil zmätok podľa § 384, č. 4 tr. p., ktorého třeba dbať z úradnej povinnosti podľa iposledného odstavca cit. paragrafu. Preto bol výrok nižších súdov o nepovolení podmieneného odkladu výkonu trestu obžalovaného B. zrušený podľa § 34, odst. 1 por. nov. a § 404, odst. 1 tr. p. a bolo súdu prvej stolice uložené, aby v tejto otázke znova rozhodol.

Citace:

č. 5895. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 217-218.