Čís. 5989.

Bol-li vinník odsúdený pre účastenstvo na prečine uprchnutia pred vojenskou službou a odvedený branec sa z cudziny nevrátil a prichádza-li v úvahu premlčanie činu vinníkovho, treba so zreteľom na ustanovenie poslednej vety § 54, odst. 2 písm. a) zákona čís. 193/1920 Sb. z. a n. zistiť, či uprchnuvší branec ešte žije, alebo kedy zomrel.

(Rozh. zo dňa 5. októbra 1937, Zm IV 491/37.)
A., syn obžalovaných rodičov B. a C., a manžel obžalovanej D., sa rozhodol, že pred nastúpením vojenskej prezenčnej služby uprchne do Ameriky; obžalovaní vedeli o tomto jeho úmysle. Keď došiel na adresu A. anglický telegram lodnej spoločnosti, že môže nastúpiť cestu, dala obžalovaná C. telegram preložiť a obžalovaná D. sdelila jeho obsah svojmu manželovi A. Obžalovaný B. dopravil potom svojho syna ihneď na nádražie a A. odcestoval do prístavu. Súd prvej stolice uznal obžalovaných B., C., D. vinnými účastenstvom na prečine uprchnutia pred vojenskou službou podľa § 69, č. 2 tr. zák., § 44, odst. 3 zákona č. 193/1920 Sb. z. a n. Odvolací súd sprostil obžalované ženy C. a D. obžaloby nespatrujúc v ich zistenej činnosti nič, čím by bolo spáchanie trestného činu A. podporované alebo usnadňované.
Najvyšší súd odmietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného B.; na základe § 35, odst. 1 por. nov. z úradnej povinnosti však zrušil rozsudok vrchného súdu v časti týkajúcej sa obžalovaného B., nariadil v rozsahu zrušenia nové pokračovanie a tým poveril vrchný súd. Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci z povinnosti úradnej spoznal najvyšší súd, že podľa obsahu spisov postúpil vyšetrujúci sudca po skončenom stopovaní spisy dňa 30. decembra 1933 štátnemu zastupiteľstvu, ktoré až dňa 20. júla 1935 podalo obžalobu, doručenie ktorej nariadil predseda obžalobného senátu dňa 2. septembra 1935.
Uplynula tedy medzi uvedenými sudcovskými opatreniami premlčacia lehota jedného roku, stanovená v § 54, odst. 1 zák. č. 193/1920 Sb. z. a n., takže by v tomto prípade mohla prichádzať v úvahu otázka premlčania činu obžalovaného B. Poneváč však podľa § 54, odst. 2 a) cit. zák. počína premlčanie u ostatných vínníkov tiež dňom smrti osoby podliehajúcej brannej povinnosti, bolo by treba zistiť, či A., ktorý sa zrejme nevrátil, dosiaľ žije, a v prípade, keď by bol zomrel, ktorého dňa zomrel.
Poneváč vrchný súd tieto okolnosti, od zistenia ktorých závisí možnosť použitia príslušného ustanovenia trestného zákona v otázke premlčania, nezistil a najvyšší súd sám v dôsledku zásady § 33, odst. 3 por. nov. ich zistiť nemôže, postupoval najvyšší súd podľa § 35, odst. 1 por. nov.

Citace:

Čís. 5989. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 381-382.