Čís. 5863.

Porušenie zákona v ustanovení § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. a zmätočnosť výroku o třeste podľa § 385, čís. 2 tr. p., uložil-li súd odžalovanému ako hlavný trest podľa § 12, čís. 2 zákona na ochr. rep. trest káznice (v trvání dvoch rokov) na miesto žalára.
(Rozh. zo dňa 24. marca 1937, Zm III 124/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu vojenskej zrady, uznal opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný podľa § 441 tr. p. generálnou prokuratúrou, základným a vyslovil, že pravoplatnými rozsudkami krajského a vrchného sudu, pokial’ nimi bol obžalovanej B. vymeraný hlavný trest druhom káznice, bol porušený zákon v ustanovení § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. Podľa § 442, posl. odst. tr. p. zrušil najvyšší súd spomenuté rozsudky vo výrokoch o druhu hlavného trestu obžalovanej B. uloženého a vymeral jej tento trest hradiac na ustanovenie § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. druhom žalára podľa III. hlavy zák. čl. V: 1878.
Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu byla obžalovaná B. (okrem iných obžalovaných) uznaná vinnou zločinom neoznámenia trestných podnikov podľa § 12, čís. 1, odst. 2 a čís. 2 zákona na ochr. rep. a bol jej podľa § 12, čís. 2 zák. na ochr. rep. za použitia § 91 tr. z. a hľadiac na ustanovenie § 2, čís. 5 zák. čís. 284/1920 Sb. z. a n. vymeraný trest káznice na dva roky ako hlavný trest a podľa § 32 zákona na ochr. rep. strata čestných práv občianskych a strata volebného práva do obcí na tri roky ako trest vedľajší. Dôsledkom odvolania, podaného veřejným žalobcom proti tejto časti rozsudku pre nízku výměru trestu, zaoberal sa vecou vrchný súd, ktorý potvrdil prvostupňový rozsudok, pokial’ bol dotyčné B. napadnutý, a nechal ho v ostatnej časti, týkajúcej sa B., nedotknutý. Ďalších opravných prostriedkov dotyčné tejto obžalovanej nebolo, takže cit. rozsudky sa dotyčné nej staly pravoplatnými.
Druh hlavného trestu, uloženého obžalovanej B., neodpovedá zákonu.
Na zločin neoznámenia trestných podnikov podľa § 12, čís. 1, odst. 2, a čís. 2 zákona na ochr. rep., ktorým bola menovaná uznaná vinnou, stanoví § 12, čís. 2 cit. zákona trest ťažkého žalára od jedného do pár rokov. Poneváč zákon na ochranu republiky platí tiež pre oblast’ trestného práva skór uhorského a v cit. předpise ide o trest uvedený v trestnom zákone zo dňa 27. mája 1852, čís. 117 r. z., právom hradel krajský súd při výmere trestu obžalovanej B. na ustanovenia zákona zo dňa 15. apríla 1920, čís. 284 Sb. z. a n. o pomere trestov v územiach rôzného práva. Tohoto zákona však nepoužil správné.
Podľa § 2, čís. 6 onoho zákona ťažký žalář podľa trestného zákona zo dňa 27. mája 1852, čís. 117 r. z., neni-li dlhší dvoch rokov, rovná sa žalářů podľa III. hlavy zák. čl. V: 1878, ináč sa rovná káznici podťa tej hlavy s tou změnou, že neplatí u nej časové obmedzenie, v hlavě onej stanovené. Tieto zásady platia podľa prvého odstavca § 2 cit. zákona nielen pre vykonanie, ale aj pre ukladanie trestu.
Keď tedy krajský súd (ktorý pri tom nesprávné citoval § 2, čís. 5 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. na miesto § 2, čís. 6 cit. zák.) uložil obžalovanej B. hlavný trest v trvaní dvoch rokov, tedy nie dlhší dvoch rokov, mal jej tento trest v smysle uvedených predpisov uložit’ v druhu žalára. Keď prez to ho uložil v druhu káznice, tedy v druhu prísnejšom, porušil předpis § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n., a to v neprospech obžalovanej.
Vrchný súd, ačkoľvek vo výroku o třeste bol prvostupňový rozsudok napadnutý veřejným žalobcom, a ačkoľvek odvolanie veřejného žalobců má sa v smysle § 387, odst. 2 tr. p. považovať vždy za podané aj v prospěch obžalovaného, potvrdil napadnutý rozsudok, resp. nechal ho nedotknutý a neučinil nič k odstráneniu uvedenej vady, tvoriacej v neprospech obžalovanej dovoď zmátočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. a ktorú tedy mal z úradnej povinnosti podľa § 385, odst. 2 tr. p. odstraniť. Obsahuje tedy aj rozsudok vrchného súdu spomenutú vadu.
Bolo preto vyslovené porušenie předpisu § 2, čís. 6 zákona čís. 284/1920 Sb. z. a n. u oboch rozsudkov nižších súdov. Spolu v smysle § 442, posl. odst. tr. p. boly zrušené rozsudky tie vo výroku obsahujúcom vytknutá vadu, a trest bol vymeraný v druhu žalára bezo změny jeho trvania.

Citace:

č. 5863. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 162-163.